Za chránené územia sa považujú:

národné parky

chránené krajinné oblasti

prírodné rezervácie - alebo národné prírodné rezervácie (NPR) predstavujú územia menšie ako 1000 ha, pôvodné alebo málo pozmenené ľudskou činnosťou. Vyhlasujú ich krajské úrady. Platí v nich piaty, najprísnejší stupeň ochrany (5. stupeň ochrany sa vzťahuje na chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku a chránený krajinný prvok. Zakazujú sa tu činnosti ako napr.: zásahy do lesného porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu, stavba lesnej cesty, vybudovanie poľovníckeho alebo rybárskeho revíru, rušenie pokoja a ticha, chytanie a lov živočícha.) Momentálne ich je na Slovensku vyše 400.

chránené areály

prírodné pamiatky - územie do výmery 50 ha, ktoré má vedecký, kultúrny alebo krajinársky význam a vyhlasuje ho okresný úrad. Je chránené piatym stupňom. Patria sem skalné útvary, jaskyne, priepasti, vodopády, pramene. (5. stupeň ochrany sa vzťahuje na chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku a chránený krajinný prvok. Zakazujú sa tu činnosti ako napr.: zásahy do lesného porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu, stavba lesnej cesty, vybudovanie poľovníckeho alebo rybárskeho revíru, rušenie pokoja a ticha, chytanie a lov živočícha.)



Ochrana prírody a vznik podmienok na právnu existenciu chránených území sa viažu na obdobie
feudálneho vlastníctva pôdy (13.-18.stor.). Prvým chráneným územím u nás bola Kvetnica v NPR Velická dolina (TANAP) z roku 1876 a najstaršou rezerváciou je Ponická dúbrava z roku 1895.


Prírodné rezervácie:

Devínska Kobyla
Devínska Kobyla je malokarpatský vrch v Bratislave, medzi Devínom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou. Výškou 514 metrov nad morom je najvyšším bodom Devínskych Karpát a Bratislavy. Patrí medzi najvýznamnejšie maloplošné chránené územia na území CHKO Malé Karpaty. V roku 1965 ju Ministerstvo SSR vyhlásilo za národnú prírodnú rezerváciu. Na vrchole sa nachádza objekt bývalých kasární, ktoré sú od roku 1996 nefunkčné. Slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu.


Jurský Šúr
Národná prírodná rezervácia Šúr sa nachádza južne až juhovýchodne od mestečka Sv. Jur. Jurský Šúr zapadal do komplexov šúrov (močiarov), ktoré sa tiahli pod úpätiami Malých Karpát od Bratislavy až po Modru. Jadro NPR Šúr tvorí jelšový les, ktorý svojou rozlohou patrí medzi najväčšie komplexy jelšového lesa v Európe. Dominujúcim druhom je Alnus glutinosa (Jelša lepkavá), vyznačujúci sa nápadnými barlovitými koreňmi, ktoré majú význam ako nositelia epifytických druhov (epifyt=je označenie organizmu, ktorý žije prichytený na povrchu živej rastliny; nejedná sa o parazitický, ale ani symbiotický vzťah.). Panónsky háj tvoria hlavne mohutné duby letné, dub cerový, javor poľný, hrab obyčajný a iné. Lúky na rašelinových pôdach osídľujú spoločenstvá ostríc, v ktorých machorasty ustupujú pre ich vysokú pokryvnosť.

Badínsky prales
Badínsky prales je národná prírodná rezervácia v Kremnických vrchoch, v chotári obce Badín v banskobystrickom okrese. Bol vyhlásený v roku 1913, je tak jedným z najstarších, zákonom chránených prírodných rezervácií na Slovensku. Pôvodne mal rozlohu 20,5 ha, v súčasnosti je chránených 30,03 ha. Predmetom ochrany je pralesovitá jedľová bučina s prímesou smreka na andezitových horninách, mohutné jedle (200 - 400 ročné).

Prírodné pamiatky:
Niektoré z nich sú dokonca zapísané v zozname UNESCO (Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru), sú to konkrétne Jaskyne Slovenského krasu.
Demänovská jaskyňa
-tvorí najväčšiu sústavu jaskýň na Slovensku.
Tento komplex asi 30 jaskýň sa nachádza v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Hlavné jadro leží na pravej strane potoka Demänovka medzi Machnatou dolinou na Lúčkach a Čiernou dolinou pri Kamennej chate.
Demänovské jaskyne zahrňujú viaceré postupne objavované jaskyne. Z turistického hľadiska sú najvýznamnejšie:
•Demänovská jaskyňa Slobody - objavená v roku 1921, najnavštevovanejšia na Slovensku. Jaskynné priestory sú vyzdobené živými kvapľovými útvarmi, sfarbenými zlúčeninami železa a mangánu do žlta až červena. Na povale sa objavujú sklovité brká a hrubšie stalaktity, na dne robustnejšie stalagmity a stĺpy, na stenách kvapľové vodopády. Že kvaple rastú veľmi pomaly je vidieť napr. na sklovitom brku vo Veľkom dóme, ktoré podrástlo za 10 rokov (1958-68) len o 2 mm. V hlinených jazierkach na brehu podzemnej Demänovky žije jaskynný kôrovec krivák, z jaskynných netopierov tu bol zistený netopier obyčajný. Pri elektrických reflektoroch vegetujú rôzne druhy rias a machov.
•Demänovská ľadová jaskyňa - doložená už roku 1299 ako jedna z najstarších známych jaskýň v Európe.
•Demänovská jaskyňa Mieru (tá dosiaľ nie je sprístupnená verejnosti).

Jaskyňa Driny
je kvapľová jaskyňa v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km na juhozápad od Smoleníc v Smolenickom krase. Steny sú bohato pokryté sintrom ( hornina tvorená z kalcitu u) v teplých žltých, červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú stalagmity a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité záclony. Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá výzdoba.


Šutovský vodopád
Nachádza sa vo výške 830 metrov nad morom v Krivánskej Malej Fatre asi 4 km severne od obce Šútovo. Najvyšší vodopád v Malej Fatre má celkovú výšku 38 metrov. Vznikol následkom vyzdvihnutia pohoria a poklesu Turčianskej kotliny. Šútovský vodopád je napájaný vodami Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove pramene.


Vzniknuté národné prírodné rezervácie a prírodné pamiatky sú pod určitým stupňom ochrany, avšak nie je to celá flóra a fauna na Slovensku. Práve preto by sme nemali pokladať za prírodu iba územie, ktoré sa nachádza tam, kde nepôsobí človek.
Prírodné prostredie sa musíme snažiť zachovať v mestách, dedinách i priemyselných aglomeráciach - len tak bude život a pôsobenie človeka možné po ďalšie desaťročia. Lesy a lúky by nemali byť raritou, za ktorou by sme cestovali do prírodných rezervácií, parkov a pamiatok, ale prirodzenou zložkou prostredia, v ktorom žijeme, spolu s rozmanitými druhmi rastlín a zvierat, ktoré toto prírodné prostredie tvoria a udržujú.