Voda je najrozšírenejšou látkou na našej planéte, ale aj najdôležitejšia kvapalina v prírode. Bez nej nemôžu existovať živočíchy a rastliny. Bez čistej vody nemôže existovať a rozvíjať sa ľudstvo, priemysel a poľnohospodárstvo. I keď voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi a jej zásoby sú obrovské, sladkej vody nie je tak veľa. Aby sa úplne uspokojila narastajúca potreba vody v priemysle, poľnohospodárstve, ako aj na každodenné potreby človeka, nie je dnes potrebné iba hľadať nové vodné zdroje, ale aj hospodárnejšie využívať existujúce. Problém vody sa stáva jedným z najvážnejších, nielen pokiaľ ide o jej všestranné a rozumné využívanie, ale aj o ochranu jej zdrojov.
Úmerne so zvyšujúcimi sa požiadavkami na vodu, vzniká i potreba odvádzania a čistenia odpadových vôd, t.j. vôd, ktoré ľudskou činnosťou zmenili svoju prirodzenú kvalitu.
Slovenská inšpekcia životného prostredia v roku 2003 zaevidovala 176 mimoriadnych zhoršení vôd. Odbory inšpekcie ochrany vôd v rámci riešení vykonali celkom 278 kontrol. V roku 2002 bolo o 64 mimoriadných zhoršených vôd viac ako v roku 2001 a v roku 2003 o 49 viac ako v roku 2002.
Na vzniku znečistených vôd sa v roku 2003 v najväčšej miere podieľali ropné látky a to až v 33,5 % prípadoch. Odpadové vody spôsobili 19,9% znečistenia, hospodárske hnojivá 11,9 %. V 19,9 %prípadoch nebola identifikovaná znečisťujúca látka.
V roku 2003 bol zaznamenaný pomerne veľký počet znečistených vôd, pri ktorých došlo k úhynu rýb . K úhynu rýb došlo najmä v letných mesiacoch.
Hlavným cieľom vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 je:
– zabezpečenie pitnej vody,
– zabezpečenie vody na ďalšie hospodárske účely,
– prevencia a zmierňovanie následkov povodní a obdobia sucha a ochrana životného prostredia.
Nevyhnutnou podmienkou pre splnenie uvedených cieľov je:
– minimalizovanie až zákaz používania podzemných vôd na hospodárske účely tam, kde odbery podzemných vôd môžu byť nahradené odbermi povrchovej vody s výnimkou potravinárskeho a farmaceutického priemyslu, napájania hospodárskych zvierat a využívania geotermálnych vôd.
Nakoniec to vychádza tak, že práve vysušovanie spôsobuje živelné pohromy. Zoberme si príklad - na severe máme horský masív a na juhu hospodársky využívanú pôdu - juh je teda oveľa viac vysušený ako sever a je tam vyššia teplota ako v minulosti. Tým sa v atmosfére vyvolávajú difúzne javy - teda z teplejšej zóny sa vodné pary z ovzdušia vysávajú a kopia sa v chladnejšej zóne a potom spadnú.
Globálny charakter riešení problémov spojených sa znečisťovaním vôd si vynucuje medzinárodnú spoluprácu. Z iniciatívy OSN sa uskutočnila konferencie k zákonom o moriach. Výsledná zmluva predstavuje významný krok k jednotnému obhospodarovaní oceánov.
Boli schválené 3 zásadné dokumenty:
1. Zmluva o hodnotení vplyvu činností na životnom prostredí presahujúceho štátne hranice;
2. Zmluva o účinkoch priemyselných havárií presahujúcich hranice štátov;
3. Zmluva o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.
