Kyslé dažde spôsobujú okysľovanie pôdy, čo má za následok poškodenie 31 miliónov hektárov lesov len v strednej Európe. Vymieranie niektorých druhov rýb v jazerách a vodných tokoch, v dôsledku zvýšenia kyslosti vody, je už dnes skutočnosťou napr. vo Švédsku. V tejto krajine je vážne zasiahnutých už 18 tisíc z celkového počtu 85 tisíc jazier. V južnej časti sú zvýšenou kyslosťou vôd ohrozené prakticky všetky jazerá. Ohrozené je nielen životné prostredie ale aj zdravie ľudí. Samotný Oxid síričitý je pre človeka toxický, pričom pôsobí na tkanivá v ústnej dutine, v nose a pľúcach. Najdôležitejším negatívnym vplyvom na ľudské zdravie je vznik astmatických ochorení. Podľa správy U.S. Office of Technology Assessment kyslé dažde spôsobujú v USA približne 50 tisíc úmrtí ročne. Kyslé dažde majú vplyv aj na neživé predmety a spôsobujú koróziu kovových predmetov, eróziu budov a kultúrnych pamiatok. Na základe štúdie americkej Environmental Protection Agency škody v dôsledku erózie pôdy, poškodzovania budov a iných stavieb dosahujú len pre 17 amerických štátov ročne 6 miliárd dolárov. Aj keď emisie Oxidu síričitého z dopravy sú relatívne malé, zabezpečenie únosného zaťaženia pôdy sírou by si vyžadovalo 80 až 90%-né zníženie emisií. Z tohto dôvodu je nevyhnutné aby sa doprava podieľala na znižovaní emisií rovnakou mierou. 7. OXID UHLIČITÝ - KLIMATICKÉ ZMENY

Každé motorové vozidlo spaľujúce benzín alebo naftu, spôsobuje emisie Oxidu uhličitého do atmosféry. Spálením jedného litra benzínu dochádza k vzniku asi 2,5 kg tohto plynu. CO2 na rozdiel od SO2, NOx, olova alebo VOCs nie je pre organizmy toxický, má však vplyv na zmenu globálnej klímy (skleníkový efekt). Oxid uhličitý patrí medzi najdôležitejšie tzv. skleníkové plyny a je zodpovedný za viac ako 50% emisií prispievajúcich k tomuto v súčasnosti najzávažnejšiemu ekologickému problému. Vznik CO2 pri spaľovaní fosílnych palív obsahujúcich uhlík (vo forme CH2) sa dá zapísať nasledovne:
CH2 + 3 O2 ® Teplo + 2H2O + CO2
Doprava sa na celosvetových emisiách CO2 podieľa takmer 25%. V niektorých krajinách však podiel dosahuje až 38%. Najzávažnejšie na týchto emisiách je, že emisie CO2 z dopravy vo väčšine vyspelých krajín od 80-tych rokov rastú tak v relatívnych ako aj v absolútnych číslach. Stabilizácia globálnej teploty Zeme (zastavenie nárastu priemernej teploty) by si vyžadovala až 60%-né zníženie celosvetových emisií CO2 do roku 2050. Toto by bolo možné uskutočniť len veľkým počtom opatrení, ktoré však dodnes neboli realizované ani v jednej krajine. 8. SKLENÍKOVÝ EFEKT

Podstatou skleníkového efekt je narušenie prírodnej rovnováhy.