Čo sú povodne, prečo vznikajú a ako ich riešiť?
Povodne sú z hydrologického, meteorologického, vodohospodárskeho a ekologického hľadiska fenomén, ktorý odjakživa sprevádza ľudstvo. Vznik katastrofálnej povodne podmieňuje súbeh viacerých okolností. Okrem orografických, geologických a geografických pomerov je to takmer vždy zvláštny vývoj počasia, zrážok a teplôt nad veľkým územím povodia. K tomu sa priraďujú ďalšie faktory - nasýtenosť podložia vodou, snehová pokrývka, počiatočné prietoky, prekážky vytvorené stavebnou a inou činnosťou človeka.
Povodeň je katastroficky prírodný jav podobne ako sucho, búrky, tornáda, zemetrasenia, výbuchy sopiek atď. Vyskytuje sa náhodne v čase a priestore, čo sťažuje možnosť jej dlhodobej predpovede. Mesiace máj a jún boli na našom území mimoriadne zrážkovo nadpriemerné, čo viedlo k rozsiahlej povodňovej situácii na našom území. Celá táto séria povodní začala už prakticky v zime, kedy sme vôbec netrpeli nedostatkom snehovej pokrývky. Tá bolo veľmi bohatá na východe Slovenska a očakávalo sa, že pri silnom oteplení bude treba počítať s jarným povodňami. Sneh sa však roztápal pomalšie ako sa očakávalo, a tak hladiny riek na úroveň ohrozenia stúpali predovšetkým na menších tokoch.
Nebezpečnejšia situácia však nastala na jar. Nad vnútrozemím Európy sa udržiavali jednotlivé tlakové níže, ktorých jadro častokrát prechádzalo cez naše územie, čo prinášalo výdatné zrážky. Pri prechodnom zlepšení počasia dochádzalo k instabilite vzduchu a na postupujúcich studených frontoch dochádzalo k výskytu silných búrok, čo taktiež vyvolalo sériu menších povodní. Výraznejšie to však malo vplyv na vlhkosť v pôde, ktorá sa držala nad normálom a rysovali sa obrovské problémy. V máji cez naše územie postúpil zvlnený frontálny systém, ktorý bol viazaný na výraznú tlakovú níž. Samotný front sa vlnil a naším územím prechádzal veľmi pomaly. Vlhkosť a nasiakavosť pôdy naďalej stúpala a nevydržala to už pri nadchádzajúcej tlakovej níži, ktorá sa v našej oblasti vypĺňala. Všetka spadnutá voda sa okamžite začala premietať do povodí našich riek.
Hladiny stúpali ako zvyčajne na juhu a východe Slovenska, kde na mnohých miestach boli vyhlásené najvyššie povodňové stupne a mimoriadna situácia. Zlá situácia nastala aj na severe Slovenska a to predovšetkým na Kysuciach a Orave, kde spadnuté zrážky okamžite stekali a hladiny prudko stúpali. Najväčšie problémy na severe robili najväčšie toky Kysuca a Orava. Povodňová vlna tak postupovala z vyšších oblastí do Považia. Na Považí však výraznejšie problémy nenarobila.
Príklad boja s povodňami - Vážska kaskáda. Tu sa ukázal zmysel budovania Vážskej kaskády, ktorá sa stavala nielen z energetického hľadiska, ale predovšetkým kvôli tomu, aby zabránila alebo v tohtoročnom prípade zmiernila následky povodní. Vážska kaskáda bola projektovaná v štyridsiatich až päťdesiatich rokoch. Dovtedy totiž v lokalitách blízko Váhu dochádzalo k častému výskytu povodní. Situácia na Považí bola kedysi omnoho horšia ako situácia na východnom Slovensku. Váh je dlhou riekou na našom území a v celej jeho oblasti boli zaplavované obce a mestá. V minulom storočí tak bolo naprojektované riešenie, ktoré sa v súčasnosti ukázalo ako veľmi šťastné. Tým bola práve Vážska kaskáda.
V súčastnosti Vážsku kaskádu tvorí sieť priehrad a vodných elektrární. Vážska kaskáda začína na Liptove - Liptovskou Marou. Po konečnom vybudovaní Vážskej kaskády sa staré koryto rieky Váh nahradilo umelým kanálom, ktorého hĺbka je niekoľko metrov. Vzhľadom na členitosť terénu je Vážska kaskáda vedená niekedy aj 7 metrov nad úrovňou pôvodného koryta a v obciach pod ňou nemajú problémy so spodnou vodou vďaka výbornej izolácii.
Vážska kaskáda nahradila takmer celkom rieku Váh. Kaskáda prepravuje až 9/10 celkového objemu povodia Váhu a slúži k výrobe elektrickej energie v mnohých priľahlých obciach. Zvyšok vodného objemu sa vypúšťa do koryta rieky Váh. V uplynulej dobe sa však výrazne ukázal systém ochrany Považia pred povodňami. Na prítokoch Váhu dochádzalo už k spomínanému prudkému vzostupu prítokov. Na Vážskej kaskáde sa tak zvýšil prietok vody, čím sa dosiahlo rýchlejšieho presunu povodňovej vlny a k jej zmierneniu. Vážska kaskáda však nedokáže zvládnuť celý prítok rieky Váh, a tak muselo dôjsť k nevyhnutnému vypúšťaniu vody do koryta. Obyvatelia v blízkosti koryta tak boli svedkami toho, s čím bojovali staršie generácie. Rieka Váh na niektorých miestach opustila koryto rieky, ale reguláciu na Vážskej kaskáde dochádzalo k tomu, aby koryto rieky Váh výraznejšie neohrozovalo majetok ľudí. Zvyšok vodného objemu sa prepravoval Vážskou kaskádou. Pomer objemu v kaskáde a v koryte Váhu bol v tejto situácii asi 2:1. Zreteľne je tak vidieť, čo by sa stalo s danou oblasťou, keby sa objem v kaskáde musel presunúť do koryta Váhu. Všetky obce v blízkosti rieky Váh by sa ocitli pod vodou a to nielen pár metrov. Ľudia tak za toto dielo dodnes ďakujú prechádzajúcej generácii. Keby sa dielo Vážskej kaskády vôbec nezrealizovalo, tak by to pre celé spektrum oblastí v našej krajine znamenalo pri súčasných podmienkach ohromnú katastrofu.
