Človek vyrobí všetko, keď má dosť peňazí: dokonca vodu a vzduch!
Takýto omyl môže ľahko doviesť ľudstvo ku skaze...
Najhoršie na celej veci je prežívanie názoru, že človek a príroda stoja na opačných póloch. Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že človek môže žiť aj vtedy, keď z prírody nič neostane a v tom spočíva ten najväčší problém. Čo zlé sa deje s riekami


Znečisťovanie vôd

Vodné toky, od tých najväčších až po tie najmenšie, sú znečisťované rôznym spôsobom. Horné časti toku sú zväčša znečisťované menej, preto sa na nich často stavajú vodné nádrže na odber pitnej vody, ktorá je odtiaľ odvádzaná aj na veľké vzdialenosti. V ďalšej časti toku znečistenie narastá, pretože samočistiaca schopnosť vody už nestačí na likvidáciu stále pribúdajúcich nečistôt.(Samočistiaca schopnosť vody spočíva v prirodzených oxidačných pochodoch a v mikrobickom rozklade látok až na jednoduché chemické zlúčeniny a prvky bežné v prírode. Závisí od života vo vode, rýchlosti toku, jeho prevzdušňovaní, teplote).
Existujú dva hlavné typy znečistenia riek – anorganické a organické.

• anorganické: Nastáva vtedy, keď sa určitá jedovatá látka dostane do rieky a priamo spôsobí úhyn rastlín a živočíchov, žijúcich v nej.
• organické: Spôsobujú ho nečistoty organického pôvodu, napr. kaly a niektoré hnojivá, zvyšky rastlín a tiel živočíchov.


Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby aj z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rôzne kaly, toxické látky, ale aj silážne šťavy, močovka a ďalšie organické látky, ktoré často prinášajú infekciu a cudzopasníky. Existuje tiež tzv. tepelné znečisťovanie, ku ktorému dochádza vypúšťaním ohriatej vody z chladiacich veží do vodných tokov.
Vodné toky sú ohrozované tiež tzv. druhotným znečistením. Spôsobujú ho látky, ktoré sami vodu neznečisťujú, ale vedú k veľkému rozmnoženiu organizmov. Sú to rôzne živiny, napr. sacharidy (cukry), obsiahnuté aj vo vyčistených odpadových vodách, splašky priemyselných hnojív atď. Vysoký obsah dusíka a fosforu vo vode vedie k eutrofizácii vody. V prvej fáze vplyvom nadbytku živín dochádza k premnoženiu vodných rastlín (hlavne rias a siníc), voda zozelenie a zarastá. Obmedzuje sa výmena plynov medzi vodou a ovzduším, z vody postupne mizne kyslík. Odumreté rastliny klesajú na dno, kde stúpa podiel hnilobných (anaeróbnych) procesov, uvoľňuje sa amoniak, sírovodík a pod. a voda sa mení na mŕtvu, páchnucu a nepoužívateľnú. Zvýšené množstvo dusíkatých látok v podzemných vodách je tiež nebezpečné z hľadiska získavania pitnej vody.