Voda („V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet.“)

„V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet.“


Rieky sú úchvatné a vzrušujúce miesta. Sú domovom najrôznejších zaujímavých foriem života. Je príjemné chodiť popri nich, plávať, chytať ryby. A je úžasné len pri nich sedieť a dívať sa na ne. Máme veľké šťastie, že máme toľko riek a potokov. Sú národným pokladom, o ktorý sa treba starať. Moderná spoločnosť spôsobuje v našich tokoch množstvo zmien. Berieme z nich vodu pre priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti. Dodávame do pôdy chemikálie, ktoré môžu byť splachované do riek. Vylievame do vody jedovaté látky- väčšinou pri nehodách, ale niekedy bezmyšlienkovito - a tie ničia rastliny aj živočíchy, ktoré tam žijú. Bagrujeme ich, uzatvárame do betónu a odstraňujeme vegetáciu na ich brehoch. Zapĺňame ich svojím odpadom. Sme vnútrozemská krajina, to znamená, že všetky naše rieky pramenia a pretekajú vo vnútri našich hraníc, ale vlievajú sa do mora mimo nášho územia. Z toho plynie veľká zodpovednosť za čistotu vody, ktorá opúšťa Slovenskú republiku a priteká do morí a oceánov.


O umieraní vôd

Znečisťovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, ktorý nerešpektuje žiadne hranice. Všade na svete, na východe aj na západe, platí tichá dohoda, podľa ktorej má človek právo na svojvoľné ničenie ekosystémov. Globálnym príkladom je ničenie vody.
Celosvetové znečisťovanie vôd je samozničenie, ktoré ľudstvo pácha vlastným pričinením. Doposiaľ sme nepochopili, čo vlastne špinením, zanášaním a otravovaním vody ničíme. Voda – to je predsa H2O a dá sa vyrobiť z vodíka a kyslíka. Ale „živá voda“ nie je len H2O. Obsahuje nespočetné množstvo živých organizmov, pre ktoré je životným prostredím. Voda je výsledkom ich jednoty, výsledkom rovnovážnej symbiózy živočíchov a rastlín. Vieme, ako ľahko sa dá táto jednota zničiť a predsa stále zatvárame oči pred jej porušovaním.
Voda, ktorú pijeme, nie je chemický produkt. Pijeme vodu z rôznych vodných zdrojov a je v našom záujme , aby nedošlo k narušeniu biologickej rovnováhy týchto zdrojov. Bohužiaľ sa dnes veľmi často musíme zmieriť s tým, že získavame pitnú vodu zo stoky. Tento postup nie je len nebezpečný, ale aj drahý. Dopustili by sme sa veľkého omylu, keby sme si mysleli, že množstvo vody a vzduchu je neobmedzené. Ľudia, ktorí vyrástli v meste, majú často závideniahodnú vieru v ľudské schopnosti.

Človek vyrobí všetko, keď má dosť peňazí: dokonca vodu a vzduch!
Takýto omyl môže ľahko doviesť ľudstvo ku skaze...
Najhoršie na celej veci je prežívanie názoru, že človek a príroda stoja na opačných póloch. Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že človek môže žiť aj vtedy, keď z prírody nič neostane a v tom spočíva ten najväčší problém. Čo zlé sa deje s riekami


Znečisťovanie vôd

Vodné toky, od tých najväčších až po tie najmenšie, sú znečisťované rôznym spôsobom. Horné časti toku sú zväčša znečisťované menej, preto sa na nich často stavajú vodné nádrže na odber pitnej vody, ktorá je odtiaľ odvádzaná aj na veľké vzdialenosti. V ďalšej časti toku znečistenie narastá, pretože samočistiaca schopnosť vody už nestačí na likvidáciu stále pribúdajúcich nečistôt.(Samočistiaca schopnosť vody spočíva v prirodzených oxidačných pochodoch a v mikrobickom rozklade látok až na jednoduché chemické zlúčeniny a prvky bežné v prírode. Závisí od života vo vode, rýchlosti toku, jeho prevzdušňovaní, teplote).
Existujú dva hlavné typy znečistenia riek – anorganické a organické.

• anorganické: Nastáva vtedy, keď sa určitá jedovatá látka dostane do rieky a priamo spôsobí úhyn rastlín a živočíchov, žijúcich v nej.
• organické: Spôsobujú ho nečistoty organického pôvodu, napr. kaly a niektoré hnojivá, zvyšky rastlín a tiel živočíchov.


Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby aj z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rôzne kaly, toxické látky, ale aj silážne šťavy, močovka a ďalšie organické látky, ktoré často prinášajú infekciu a cudzopasníky. Existuje tiež tzv. tepelné znečisťovanie, ku ktorému dochádza vypúšťaním ohriatej vody z chladiacich veží do vodných tokov.
Vodné toky sú ohrozované tiež tzv. druhotným znečistením. Spôsobujú ho látky, ktoré sami vodu neznečisťujú, ale vedú k veľkému rozmnoženiu organizmov. Sú to rôzne živiny, napr. sacharidy (cukry), obsiahnuté aj vo vyčistených odpadových vodách, splašky priemyselných hnojív atď. Vysoký obsah dusíka a fosforu vo vode vedie k eutrofizácii vody. V prvej fáze vplyvom nadbytku živín dochádza k premnoženiu vodných rastlín (hlavne rias a siníc), voda zozelenie a zarastá. Obmedzuje sa výmena plynov medzi vodou a ovzduším, z vody postupne mizne kyslík. Odumreté rastliny klesajú na dno, kde stúpa podiel hnilobných (anaeróbnych) procesov, uvoľňuje sa amoniak, sírovodík a pod. a voda sa mení na mŕtvu, páchnucu a nepoužívateľnú. Zvýšené množstvo dusíkatých látok v podzemných vodách je tiež nebezpečné z hľadiska získavania pitnej vody.

Pitná voda s vyšším obsahom dusíkatých látok spôsobuje kojencom živeným sušeným mliekom rozpusteným vo vode premenu červeného krvného farbiva – hemoglobínu na bezcenný methemoglobín. Dôsledky pôsobiace na organizmus novorodenca môžu byť tragické.
Vo vodných tokoch sledujeme akosť vody a zisťujeme hlavne kyslíkový režim, základné chemické zloženie a obsah zvláštnych látok. Pre každý z týchto ukazovateľov sú stanovené normy.
Podzemné vody sú znečisťované z prehnojenej pôdy, pri ropných haváriách, aj vplyvom znečistených povrchových tokov. Znečistenie podzemných vôd je obvykle dlhodobé, na desiatky, niekedy aj na stovky rokov. Ochrana celej hydrosféry je pre človeka životne dôležitá. (Hydrosféru tvorí voda morí a oceánov, voda povrchová a podzemná. Väčšina vody na Zemi je slaná, iba 3% predstavujú zásoby sladkej vody a z toho je ešte viac ako 2% viazané v ľade a snehu. Pre život je využiteľné len 1% vody na Zemi a väčšina z nej je podzemná.
Úroveň poškodenia rieky rôznymi organickými nečistotami môžeme zistiť meraním biochemickej spotreby kyslíka.


Biochemická spotreba kyslíka

Biochemická spotreba kyslíka BSK5 určuje, koľko kyslíka baktérie spotrebujú pri rozklade organických nečistôt odpadovej vody. Meraním zisťujeme, koľko kyslíka baktérie spotrebujú za 5 dní pri teplote 20º C. Jednotky sú uvedené v mg kyslíka na 1 liter vody (mg/l).