Energia

Slovensko patrí medzi tie štáty na svete, ktoré disponujú dobrými zásobami elektrickej energie. Predovšetkým vyrábajú elektrickú energiu atómové elektrárne, ktoré sú u nás len dve, ale majú dostatočnú silu, aby zásobovali energiou skoro celé Slovensko. Okrem nich sa u nás nachádzajú tepelné elektrárne v Novákoch, Handlovej, Košiciach a vo Vojanoch. Najviac elektrární je ale vodných, ktoré sa prevažne nachádzajú na toku Váhu. Slovensko, ktoré je poväčšinou hornaté, je pre malé a stredné vodné elektrárne tzv. ideálne „utopená energia“. Na Slovensku do konca druhej svetovej vojny fungovalo vyše tritisíc vodných elektrárničiek. Komunisti ich však v priebehu niekoľkých rokov zlikvidovali , pretože aj malú elektrárničku považovali za súkromné podnikanie, ktoré bolo v tých rokoch zakázané. Dnes je u nás asi 180 malých vodných elektrární. Napriek tomu, že zákon doslova prikazuje naplno využívať existujúci hydropotenciál. Výstavba takýchto elektrární je dosť dôležitá, na jednej strane preto, lebo voda, ktorá preteká cez turbíny sa okysličuje a zlepšuje sa jej kvalita a na strane druhej je vodná energia lacný zdroj elektriny. Za dovoz uhlia, ropy, plynu a uránu ročne zaplatíme 60 miliárd korún. Slovensko pritom svoj hydropotenciál využíva len na 20 %. Keby sa podarila naplno zúžitkovať výstavba ďalších vodných elektrární na ostatných tokoch, získali by sme okolo 300 megawattov, čím by sme mohli nahradiť celý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach a ušetrilo by sa dostatok peňazí. Ale stále našim najväčším dodávateľom elektrickej energie sú jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Tieto elektrárne sa začali vyvíjať od roku 1955, keď ponúkol vtedajší Sovietsky zväz Československu podporu pri výstavbe výskumno-vývojovej elektrárne. Rozhodlo sa, že bude na Slovensku, ktorému chýbali energetické zdroje. V roku 1957 vznikol nový podnik, Atómová elektráreň A-1 so sídlom najskôr v Bratislave, potom v Jaslovských Bohuniciach. O rok neskôr sa začala jej výstavba a v roku 1972 bola prvýkrát pustená do prevádzky. Ešte počas prevádzky elektrárne A-1 sa začala stavať oveľa väčšia jadrová elektráreň V-1 a neskôr V-2. Slovensko je dnes medzi siedmimi krajinami, ktoré viac ako 40 % svojej elektriny produkujú v jadrových
elektrárňach. Tento podiel ešte narastie, keď sa dokončí druhá jadrová elektráreň v Mochovciach. Bez jadrových elektrární dnes už nemožno uspokojiť energetické nároky Slovenska, a robiť to navyše bez poškodzovania životného prostredia.

Týmto otázkam ochrany životného prostredia sa na začiatku elektrárenstva nevenovala veľká pozornosť. Oveľa viac sa vnímal vplyv elektrární na príslušný región. Lenže postupným zväčšovaním výkonu sa zväčšuje aj ohrozenie životného prostredia. Významné postavenie v ochrane pred ionizujúcim žiarením má monitorovanie. Jeho základným cieľom je predchádzať nadmernému ožiareniu včasným zistením odchýlok od normálnych pracovných podmienok a prevádzkových stavoch. Výsledky meraní sa prenášajú do dozorne radiačnej kontroly, kde sa priebežne zbierajú, spracúvajú a evidujú. Jadrové elektrárne tak isto vypúšťajú výpuste z jadrovoenergetických zariadení. Monitorovanie týchto výpustí tvorí základnú súčasť monitorovania, ktorého cieľ je ochrana obyvateľstva a životného prostredia. Rádioaktivita výpustí musí mať stanovené limitné hodnoty určené štátnym zdravotným dozorom, ktoré nesmú byť prekročené.
Epocha energetiky na Slovensku ešte zďaleka neprišla ku svojmu koncu, pretože ešte existujú rôzne iné zdroje energie (napr: alternatívne), ktoré treba vyskúšať a zaviesť.