Studená voda sa pumpuje panelmi a ohrieva žiarením, ktoré panely absorbujú.

Solárne články
Solárne články sú elektronické zariadenia, ktoré využívajú fotogalvanický efekt, aby premenili svetlo na elektrické napätie. Každý článok produkuje len malé napätie, preto sú na zaistenie využiteľnej dodávky elektriny potrebné súbory prepojených článkov. Články sú vyrobené z tenkých plátkov polovodivého materiálu, obvykle silikónu. U niektorých solárnych článkov sa využíva iný polovodič, zvaný gáliový arzenid. Tieto články sú menej výkonné než tie zo silikónu, ale sú schopné fungovať v oveľa vyšších teplotách. Vďaka tomu sú vhodné na použitie v satelitoch vystavených silným slnečným lúčom vo vesmíre. Solárne články poháňajú väčšinu umelých satelitov a používajú sa tiež pre elektronické kalkulačky a hodinky.
V roku 1981 preletelo ľahké lietadlo Solar Challenger kanál La Manche, pričom jediným zdrojom jeho energie bolo slnečné žiarenie. Toto malé lietadlo malo krídla pokryté solárnymi článkami, ktoré zaisťovali elektrinu pre poháňanie elektricky riadenej vrtule. Na Floride, v USA, existuje verejná telefónna búdka poháňaná súborom solárnych článkov umiestnených na streche.

Energia v odľahlých oblastiach
V niektorých odľahlých oblastiach zaisťujú veľké súbory solárnych článkov väčšinu elektriny potrebnej pre chod domácností. Elektrina z článkov sa využíva k nabíjaniu batérií, takže zásoba je k dispozícii i v noci.
Solárne články sú veľmi spoľahlivé. Akonáhle sú inštalované nepotrebujú v podstate žiadnu údržbu a môžu byť ponechané v chode niekoľko rokov bez kontroly. V Spojenom kráľovstve sú solárnymi článkami poháňané niektoré ľuďmi neobsluhované majáky. Súbory týchto článkov sa tiež využívajú na pohon niektorých neobsluhovaných meteorologických staníc, ako pozdĺž pobrežia, tak v pobrežných vodách.
Elektrická energia získaná zo solárnych článkov nie je závislá na teple, ale na svetle. Preto je možné prostredníctvom solárnej energie udržiavať v chode maják s výkonom 360 kW pre pristávanie lietadiel na zmrznutých pustatinách Aljašky. Súbory fotogalvanických článkov sa od 60. rokov používajú k výrobe elektrickej energie pre komunikačné satelity. Najmodernejšia technológia u fotogalvanických súborov bude na palube americkej vesmírnej stanice Freedom, ktorá by mohla byť umiestnená na obežnej dráhe Zeme do prelomu storočia. Vysoko nad mrakmi bude Freedom využívať svojich osem fotogalvanických krídlových štruktúr na premenu slnečného žiarenia na elektrickú energiu v hodnote 75 kW.
V budúcom storočí by nám ambiciózny projekt, predložený americkým inžinierom Dr. Petrom Glaserom, mohol zaistiť energiu z vesmíru. Predstava Dr.