Takéto plodiny sú potom vo veľkej miere škodlivé pre človeka, pretože dusík sa nedostáva úplne von z tela. Tento fakt si často neuvedomujeme; ako záhradkári sa po hnojení tešíme z veľkej úrody a neuvedomuje si následky.
Nevyhnutnosť chemizácie poľnohospodárstva vyplýva aj z potreby chrániť plodiny pred škodcami a rôznymi plesňami alebo chorobami. Každá chemikália však zanecháva stopy na kvalite plodiny. Ľudstvo si ani neuvedomuje koľko rôznych jedov organizmus prijíma a stále nie sú celkom známe ich vplyvy na život. Spotreba hnojív sa v 20. storočí zvýšila niekoľkonásobne.
Fakty: Svetová spotreba v miliónoch ton:

Dusík 1905 – 0,4; 1950 – 4,2; 1972 – 36,4
Oxid fosforečný 1905 – 1,0; 1950 – 6,2; 1972 – 23,8
Oxid draselný 1905 – 0,5; 1950 – 4,5; 1972 – 18,6

Intenzita hnojenia má vo vyspelých krajinách stále stúpajúci charakter. V Európe patria medzi krajiny s najväčšou intenzitou hnojenia Holandsko, Belgicko, Nemecko, Dánsko. Nižšiu intenzitu majú krajiny, ktoré majú rozsiahlejšie poľnohospodárske plochy, nemajú dosť financií alebo z rôznych príčin nezvyšujú množstvo plodín. Sem patria štáty bývalej Juhoslávie, Taliansko, Rumunsko. Prvenstvo v hnojení má krajina, ktorá má veľké nároky na množstvo plodín. Na veľmi malé územie pripadá extrémne veľa obyvateľov. Z toho vyplýva aj potreba veľmi aktívneho a výnosného poľnohospodárstva. Je to Japonsko, ktoré už v polovici 80-tych rokoch dosiahlo intenzitu chemizácie s hnojivom NPK 360 Kg/ ha-1.
Používanie priemyselných hnojív je vo svetových štátoch veľmi rozdielny. V Indii sa spotrebovalo na 1 ha poľnohospodárskej pôdy 14,6 kg, v Číne 16,9 kg, v Austrálii len 1,8 kg.
Za posledných 30 rokov sa niekoľkonásobne zvýšila výroba chemických prípravkov pre poľnohospodárstvo: pesticídy 4 násobne, insekticídy 3 násobne, herbicídy až 12 násobne. Hoci chemizácia má za následok zníženú kvalitu plodín a ohrozuje zdravie populácie a hospodárskych zvierat v doteraz nejasnom rozsahu, vďačíme jej za množstvo plodín, ktoré spoločnosť potrebuje. V súčasnosti nie je možné zrušiť používanie hnojív, pesticídov alebo insekticídov z dôvodov veľkej spotreby.
Ďalším problémom, ktorý spôsobuje poľnohospodárstvo životnému prostrediu je rozširovanie obrábanej poľnohospodárskej pôdy a využívanie pasienkov. Pôda a pasienky sa získavajú na úkor lesných porastov. Zem tak stráca prirodzených producentov kyslíka a výrazne sa narúšajú všetky druhy biotopov. Niektoré druhy sa nedokážu prispôsobiť a na území, kde sa im ešte pred 50 rokmi dobre darilo ich už dnes nenájdeme.