Poľnohospodárstvo a životné prostredie

V historickom procese vývoja ľudskej spoločnosti bola na začiatku neupravená príroda. Prírodné a životné prostredie bolo v súlade. Ľudia využívali to, čo im príroda poskytovala a len minimálne upravovali svoje okolie. Zmena životného prostredia v okolí ľudských obydlí bola stále väčšia. S rozvojom rozumových schopností a poznania sa zvyšovalo územie upravované ľuďmi, ale hlavne sa zvýšil stupeň a spôsob tohto upravovania. Dnes už nemožno stotožňovať názvy životné a prírodné prostredie.
Vo vyspelých krajinách už takmer niet miesta, ktorého by sa nedotkla ľudská ruka. Takmer všetko prešlo nejakým pretvárajúcim procesom.
Jedným z najstarších príčin úpravy okolia je poľnohospodárstvo. Začalo sa rozvíjať už v najstarších spoločenských zriadeniach. Oproti lovu a zberu malo nespočetné množstvo výhod. Potrava nebola už tak závislá na dobrom roku, priaznivom počasí a pod. Ľudia prestali mať potrebu putovať kvôli potrave, alebo kvôli sťahovaniu divých zvierat.
Ľudia začali využívať pôdu v okolí svojich dedín. Obrábaním získali možnosť pestovať rastliny, ktoré predtým museli hľadať a zbierať ďaleko od dediny. Starostlivosťou získavali väčšiu úrodu ako zberom. To isté platilo pre zvieratá. Okrem zvierat chovaných pre mäso a kožu, človek začal využívať zvieratá na pomoc pri ťažkej práci. Prvé využitie ťažných zvierat bolo pre kyprenie pôdy a na prenos materiálu.
V súčasnosti existuje niekoľko desiatok druhov zvierat, ktoré človek chová pre mäso, na športové účely ako ťažné zvieratá alebo ako domáci spoločníci. Pre udržanie veľkého množstva zvierat je potrebné silné a produktívne poľnohospodárstvo. Vo vyspelých štátoch sa chov odlišuje od rozvojových krajín. Vyspelé hospodárstva aktívne zasahujú do života zvierat. Ako krmivo sa používajú vybrané plodiny, často obohatené o vitamíny, a nie zriedka aj škodlivé hormóny na zrýchlenie rastu. Stavajú sa rozsiahle hospodárske budovy, využíva sa automatizácia a rôzne stroje. V poľnohospodárstve sa využíva veľa ťažkých strojov na urýchlenie sadenia, zberu a úpravu pôdy. Nároky na pôdu sú v porovnaní s minulosťou oveľa väčšie. Straty úrodnosti sa nahrádzajú rôznymi hnojivami, umelými alebo prírodnými. Hlavným prvkom, ktorý sa do pôdy dáva je dusík. Je obsiahnutý takmer vo všetkých hnojivách a jeho použitie na plodinách je viditeľné. Rastliny dosahujú väčšie rozmery a množstvo úrody sa môže zvýšiť aj o polovicu, ale veľké množstvo dusíka už rastliny nedokážu využiť a ukladá sa v rastlinných tkanivách.

Takéto plodiny sú potom vo veľkej miere škodlivé pre človeka, pretože dusík sa nedostáva úplne von z tela. Tento fakt si často neuvedomujeme; ako záhradkári sa po hnojení tešíme z veľkej úrody a neuvedomuje si následky.
Nevyhnutnosť chemizácie poľnohospodárstva vyplýva aj z potreby chrániť plodiny pred škodcami a rôznymi plesňami alebo chorobami. Každá chemikália však zanecháva stopy na kvalite plodiny. Ľudstvo si ani neuvedomuje koľko rôznych jedov organizmus prijíma a stále nie sú celkom známe ich vplyvy na život. Spotreba hnojív sa v 20. storočí zvýšila niekoľkonásobne.
Fakty: Svetová spotreba v miliónoch ton:

Dusík 1905 – 0,4; 1950 – 4,2; 1972 – 36,4
Oxid fosforečný 1905 – 1,0; 1950 – 6,2; 1972 – 23,8
Oxid draselný 1905 – 0,5; 1950 – 4,5; 1972 – 18,6

Intenzita hnojenia má vo vyspelých krajinách stále stúpajúci charakter. V Európe patria medzi krajiny s najväčšou intenzitou hnojenia Holandsko, Belgicko, Nemecko, Dánsko. Nižšiu intenzitu majú krajiny, ktoré majú rozsiahlejšie poľnohospodárske plochy, nemajú dosť financií alebo z rôznych príčin nezvyšujú množstvo plodín. Sem patria štáty bývalej Juhoslávie, Taliansko, Rumunsko. Prvenstvo v hnojení má krajina, ktorá má veľké nároky na množstvo plodín. Na veľmi malé územie pripadá extrémne veľa obyvateľov. Z toho vyplýva aj potreba veľmi aktívneho a výnosného poľnohospodárstva. Je to Japonsko, ktoré už v polovici 80-tych rokoch dosiahlo intenzitu chemizácie s hnojivom NPK 360 Kg/ ha-1.
Používanie priemyselných hnojív je vo svetových štátoch veľmi rozdielny. V Indii sa spotrebovalo na 1 ha poľnohospodárskej pôdy 14,6 kg, v Číne 16,9 kg, v Austrálii len 1,8 kg.
Za posledných 30 rokov sa niekoľkonásobne zvýšila výroba chemických prípravkov pre poľnohospodárstvo: pesticídy 4 násobne, insekticídy 3 násobne, herbicídy až 12 násobne. Hoci chemizácia má za následok zníženú kvalitu plodín a ohrozuje zdravie populácie a hospodárskych zvierat v doteraz nejasnom rozsahu, vďačíme jej za množstvo plodín, ktoré spoločnosť potrebuje. V súčasnosti nie je možné zrušiť používanie hnojív, pesticídov alebo insekticídov z dôvodov veľkej spotreby.
Ďalším problémom, ktorý spôsobuje poľnohospodárstvo životnému prostrediu je rozširovanie obrábanej poľnohospodárskej pôdy a využívanie pasienkov. Pôda a pasienky sa získavajú na úkor lesných porastov. Zem tak stráca prirodzených producentov kyslíka a výrazne sa narúšajú všetky druhy biotopov. Niektoré druhy sa nedokážu prispôsobiť a na území, kde sa im ešte pred 50 rokmi dobre darilo ich už dnes nenájdeme.

Každým rokom sa rozširuje zoznam rastlín a živočíchov, ktorým hrozí vyhynutie alebo sú už na pokraji vyhynutia s populáciou len niekoľko sto kusov, a to na celom svete.
Nároky na množstvo potravy sú neuveriteľne veľké a stále rastú. Miesto, ktoré sa dá využiť pre pestovanie a chov sa postupne zmenšuje a o niekoľko rokov už nebude možné získať nové poľnohospodárske plochy. Po roku 2050 už podľa odhadov nebude existovať Amazonský prales. Získané územie bude zastavané cestami sídlami a plantážami a Zem stratí významného producenta kyslíka.
Dnes už nie je životné prostredie na zodpovednosti každej krajiny samostatne. Je to celosvetový problém. Výrub pralesov v Amerike a Afrike zasahuje do života obyvateľov aj v Austrálii a Ázii. Rozširovanie púšte Sahara ovplyvňuje celú Afriku a aj Južnú Európu, nie len štáty na severe Afriky. Nové smery a technika prinášajú do poľnohospodárstva zvýšenie kvality aj množstva, ale je to za vysokú cenu, ktorú zaplatí životné prostredie a v konečnom dôsledku ľudské zdravie.