Znečistenie a ochrana vody

Povrch Zeme tvorí 510 mil. km2, z toho 361 mil. km2 tvorí vodná plocha. Voda sa na zemi nachádza v slanej podobe v moriach a oceánoch, sladká ako spodná voda, voda v jazerách, ako vodná para v atmosfére a v pevnom skupenstve ako ľad a sneh, hlavne v okolí pólov. Po kyslíku je druhým najdôležitejším faktorom pre existenciu života. V oceánoch žije veľa rôznych živočíchov a rastlín. Planktón, ktorý je na začiatku potravového reťazca, obsahuje aj autotrofné zložky. Tieto rastliny tvoria tzv. fytoplanktón a sú najdôležitejším producentom kyslíka na Zemi. V oceánoch sa nachádzajú aj rastliny, ktoré žijú v hĺbke niekoľkých stoviek metrov, kde už nepreniká slnečné svetlo. Výsledkom prispôsobenia sa týchto organizmov je proces premeny látok založený na oxidačných dejoch – nazýva sa chemosyntéza. Planktón je najdôležitejšia potravová zložka pre živočíchy žijúce v mori. Slúži ako potrava pre malé ryby a živočíchy ale aj pre veľké bylinožravé veľryby. Človek využíva vo veľkej miere to, čo oceány ponúkajú. Získava z morskej vody soľ, loví ryby a morské živočíchy a využíva pobrežie na rekreáciu. Okrem toho sa oceány využí-vajú ako cesta na prepravu surovín z jedného kontinentu na druhý. Všetky druhy dopravy a ťažba surovín nejakým spôsobom narúšajú rovnováhu v oceánoch. V 20. storočí sa veľmi rozšírila ťažba surovín v oceánoch. Pod morským dnom sa nachádzajú veľké zásoby nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu. Ľudia začali vo veľkej miere využívať tieto prírodné zdroje. Každá ťažba zaťažuje životné prostredie tak, že rovnováha sa na niektorých miestach obnovuje niekoľko desaťročí. Ťažbou ropy sa oslabuje morské dno a narúšajú sa podmienky na život v okolí ropných vrtov. Nie sú zriedkavé havárie na ropných plošinách a úniky ropy a zemného plynu do vody a ovzdušia. Pri požiaroch na plošinách sa dostane veľa škodlivín do mora, ale aj do ovzdušia. Horením vznikajú aj iné škodlivé látky, najmä oxid uhoľnatý. Dym z ropy je ťažký a smrteľne jedovatý pre vtáky, ktoré sa dostanú do jeho blízkosti. Plyny ktoré sa vytvárajú horením spôsobujú narušenie dýchacích orgánov a spôsobujú smrť.
Ropa predstavuje veľké nebezpečenstvo pre všetky druhy živočíchov v mori. Pri vyliatí ropy na hladinu sa po krátkom čase odparia tekuté zložky a ropa sa stane veľmi hustou tekutinou. Takáto vrstva zničí všetok planktón, ktorý sa nachádza pod hladinou až do niekoľkých metrov.

Ak sa ropná škvrna dostatočne rýchlo neodstráni, začnú odumierať aj rastliny na dne, ktoré nemajú prístup svetla. Okrem toho ropná predstavuje aj nebezpečenstvo pre vtáky a iné živočíchy. Ak sa vtáky dostanú do ropnej škvrny, ropa sa dostane do ich peria a už nedokážu odletieť. Takto zahynú stovky živočíchov. Ropa sa nazýva čierne zlato, ale predstavuje veľké nebezpečenstvo pre rastliny, živočíchy aj ľudí. Okrem ťažby surovín sa výrazne redukoval počet veľrýb v oceánoch. V 19. a 20. storočí bol veľmi rozšírený lov veľrýb. Spôsobil zníženie počtu týchto zvierat z niekoľko tisíc kusov na len niekoľko desiatok. V súčasnosti sú veľryby chránené a ich lov sa prísne postihuje. Pyt-liactvo však existuje aj v súčasnosti a ohrozuje existenciu viacerých druhov živočíchov. Niektoré druhy rýb žili v moriach a rozmnožovať sa chodili do riek. Tieto druhy rýb za-znamenali výrazné zredukovanie počtu, kvôli stavbe priehrad. Ryby sa už nedokážu dostať na miesta, kde sa rozmnožovali ich predkovia. Tie, čo sa nedokázali prispôsobiť sa vytratili z oblastí, kde sa v minulosti nachádzali vo veľkom počte.



Na ochranu oceánov treba vynaložiť veľké financie a bohatí ľudia by stratili svoj zdroj peňazí, preto máloktorá vláda radikálne bojuje proti znečisťovaniu. Ropa je najväčší zdroj financií pre šejkov a ropných magnátov. Len niektorí z nich podporujú vývoj strojov, najmä automobilov, ktoré by využívali iné zdroje. V súčasnosti existuje tzv. bionafta, ktorá sa správa v naftových motoroch ako nafta vyrobená z ropy. Spaľovaním bionafty nevznikajú žiadne škodlivé splodiny a nie je nebezpečná ani pri haváriách, pretože ryby ju dokážu skonzumovať.
Ďalším spôsobom ochrany je prísna kontrola a údržba ropných tankerov. Už vo viacerých prípadoch havárie sa dokázalo, že vlastníci tankerov pustili loď na more hoci nebola spôsobilá plavby. Ľudia by mali viacej dbať na životné prostredie a nepozerať vždy na peniaze. Kým sa nezmení postoj a niektoré vlastnosti ľudí, nie je možné zabrániť devastácii oceánov a prírody vôbec.