dvojstupňove spaľovanie (klasické spaľovne)
· emisiách chlórovaných organických látok nie je k dispozícii dostatok údajov, je možne predpokladať, že pri deštruktívnej destilácii budú najnižšie
· spaľovne odpadov sa musia vždy navrhovať pre konkrétnu zmes odpadov a ako ekologicky vhodne technológie, nesmú sa uplatňovať kritéria bežných energetických zariadení
Potenciálnymi zdrojmi negatívneho vplyvu spaľovni odpadov na zdravie človeka emisiami sú štyri skupiny látok:
· dioxíny
· iné organické latky
· tažké kovy
· kyslé plyny a pevne častice
Spaľovne komunálnych odpadov prispievajú asi tretinou z celkového množstva dioxinov emitovaných do ovzdušia z tepelných zdrojov. Spaľovne chemických a nemocničných odpadov prispievajú asi 0,06 % az 0,4 % podielom z celkového množstva dioxinov uvoľnených do životného prostredia. Dioxiny sa dostávajú do ľudského organizmu vdychovaním a absorpciou cez pokožku. Tieto cesty sú možne len v blízkosti zdroja dioxinov. Produkcia dioxinov v spaľovniach odpadu v takom množstve, aby ovplyvnila zdravie človeka inhaláciou alebo cez pokožku je nepravdepodobná. Dioxiny sa môžu do ľudského organizmu

dostať aj cez potraviny. V ľudskom organizme sú rozpustne v tukoch a zotrvávajú v ňom dlho najmä v pečeni a tukových bunkách. Dôkazy zo známych prípadov expozície indikujú, že toxicita dioxinov nie je taká vysoká, za akú bola často považovaná. Určite nespôsobujú akútnu alebo chronickú toxicitu pre ľudí pri koncentráciach emisii zo spaľovni odpadu. Je však potrebne upozorniť na to, že výskum vplyvu dioxinov na zdravie človeka nie je uzavretý. Pre jednotlivé organické látky nie sú stanovene emisne limity. Namiesto limitu sa uvádza celková koncentrácia organickej hmoty v emisiách, často ako celkový organicky uhlík (TOC). Prevládajúcou zložkou v TOC v komínových plynoch sú alifatické uhľovodíky (50-75%), ktoré neznamenajú vysoké riziko pre zdravie človeka. Rizikovejšie sú aromatické uhľovodíky (niekoľko sto druhov).Prchavé organické látky, ktoré produkujú spaľovne vo veľmi malom množstve prispievajú k tvorbe prízemnej vrstvy ozónu. Tento príspevok v porovnaní so skládkami odpadu je 10 x menší. Spaľovne uvoľňujú do ovzdušia kovy prítomne v odpade. Väčšinou sa jedna o Cd, Hg, Pb, Cu, Cr, Ni, Mn, As. Primárnou cestou, ktorou kovy zo spaľovne vstupujú do ľudského organizmu je potravinový reťazec. Doteraz nebol preukázaný vplyv na zdravie človeka spôsobený kovmi uvoľňovanými zo spaľovni odpadov. Kyslé plyny zo spaľovni odpadu sa v prostredí neakumulujú. Oxidy síry a dusíka zotrvávajú v ovzduší a sú dôležité najmä z hľadiska príspevku na okyslovanie pod. HCl a HF, ktoré sú viac rozpustne a reaktívne, sú z ovzdušia rýchlo odstraňovane. Potenciálne vplyvy spaľovni na zdravie človeka závisia od špecifických faktorov lokality. Množstva emisii hlavných škodlivín ako CO, prach SO2 a NOx sú pri spaľovaní odpadov v porovnaní s ostatnými zdrojmi nepodstatne. Príspevok CO2 k celkovým emisiám je obvykle menší ako 1%.