Štandardy kvality ovzdušia sa odvodzujú na základe extrapolacie závislosti dávka - účinok so zvolenou mierou rizika. Legislatívne predpisy k zákonu 309/1991Zb. o ovzduší zatiaľ uvádzajú len primárne imisné limity pre najvýznamnejšie škodliviny (SO2, NO, NO2, CO, prach, O3, Pb a Cd) a zakazujú výskyt zapáchajúcich látok v koncentráciach obťažujúcich obyvateľstvo. MZPSR odporúča pre škodliviny (ortuť, H2S, CS2, toluen, trichlóretylen, tetrachlóretylen, akrylonitril, arzén, benzén, chróm(VI), nikel, PAU-vyjadrene ako benzo(a)pyren, vinylchlorid) používať imisné limity Svetovej zdravotníckej organizácie. V praxi sa ešte často používajú odporúčane hodnoty najvyššie prípustných koncentrácii pre asi 200 látok podľa hygienickej služby, ktoré väčšinou

vychádzali z veľmi prísnych limitov bývalého ZSSR. Sekundárne imisné a depozičné limity v Slovenskej republike zatiaľ neboli prijaté pre žiadnu škodlivinu. Tieto limity i v medzinárodnom meradle sú ešte predmetom výskumu. Predpokladá sa, že sa presadí koncepcia tzv. kritických úrovni, expozicií a záťaži, t.j. hraničnej koncentrácie, dávky a depozície škodliviny, pri ktorých sa na súčasnej úrovni poznania ešte nepozoruje poškodzovanie príslušného ekosystému. Pri viacerých ekosystémoch sa obvykle odporúča používať pre kritické hodnoty ich 5-percentily (95% ekosystémov chránených).Vyhláška MZPSR 112/1993Z.z. vymedzuje oblasti osobitnej ochrany ovzdušia (zaťažene územia, národné parky, chránené krajinné oblasti a kúpeľné mesta). Pre zaťažené územia (12 najznečistenejších priemyselných oblasti Slovenska) musia príslušné okresne úrady životného prostredia vypracovať programy na obmedzenie znečistenia ovzdušia a stanoviť podmienky ochrany ovzdušia v závislosti od úrovne koncentrácií škodlivín. Na národné parky a chránené krajinne oblasti sa vzťahuje legislatíva o statnej ochrane prírody. Pre kúpeľné mestá platia sprísnené požiadavky na čistotu ovzdušia podľa vyhlášky MZSR 15/1972Zb., ktorej novelizácia sa pripravuje. 1.2 Základné typy škodlivín
Počas normálnej prevádzky spaľovne sú emitované hlavne primárne škodliviny, ktoré vznikajú pri dokonalom spaľovaní (CO2, vodná para a kyslé plyny), ďalej častice prachu a kovov, ktoré neboli zachytené pri čistení spalín, ako aj škodliviny vznikajúce pri nedokonalom spaľovaní. K posledne uvedeným patria polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), polychlórované dibenzodioxíny (PCDD) a dibenzofurany (PCDP) a iné halogenované i nehalogenované organické látky v množstvách, ktoré sú tisíc až miliónkrát menšie ako emisie prachu a kovov.