ÚVOD
Odpadom nazývame niečo, čo sa určitým ľuďom už zdá nepotrebné, nechcené, čo stratilo pre nich svoju užitočnú hodnotu. Je to však prenáhlený úsudok ( vo svojom dôsledku zväčša "rozsudok" ). Veci pre niekoho nepotrebné môžu byť hodnotnými zdrojmi pre niekoho, niekde, i pre nich samotných .. môžu ušetriť peniaze, energiu, prírodné zdroje a znečistenie. Môžu poskytnúť surovinu či výživné látky pre pôdu.
Základným delením sa odpady delia na priemyselné ( odpady z priemyselných podnikov ), nebezpečné ( toxické či inak škodlivé, ktoré môžu spôsobiť škody na životnom prostredí a ľudskom zdraví, či už sú súčasťou priemyselných, alebo komunálnych odpadov ) a komunálne - odpad z domácností, z podnikov ak je podobného zloženia ako domáci, smetie z ulíc a odpad z mestskej zelene. Tento list faktov sa venuje komunálnym a domovým odpadom, i keď je zrejmé, že s ich produkciou ostatné priamo súvisia.
Štatistiky uvádzajú, že od roku 1960 došlo v priemyselne vyspelých krajinách ku zvýšeniu produkcie odpadu o vyše 80 %. Odpadov, ktoré sa v prírode nerozložia po stovky i tisícky rokov, odpadov toxických, jedovatých, rádioaktívnych.. Na Slovensku vyhodíme ročne odhadom okolo 2,5 milióna tón komunálneho odpadu. Množstvo odpadu len priamo z domácností pripadá na jedného občana circa 300 kg. Odpady z ľudskej činnosti ležia už takmer všade. A neustále rastie taktiež množstvo škodlivín v nich. Odhadzovanie odpadov znamená viacnásobnú záťaž pre životné prostredie a prírodu. Jednak škody z odpadov ako takých ( znečisťovanie zo skládok a spaľovní, zaberanie pôdy či prírody - 1 tona kom. odpadu zaberie minimálne 2 - 3 m3 životného priestoru .. ) jednak potreba dodávať neustále nové suroviny ( vyčerpávanie prírodných surovinových zdrojov, škody spôsobené nadmernou ťažbou.. ) a vyrábať nové produkty ( znečistenie z priemyslu, nadmerná spotreba energie, vody.. ).
Každý odpad je potencionálne nebezpečný, podstatné je ako sa s ním naloží, kde skončí a s čím sa dostane do styku. Odpady sú hrozbou pre životné prostredie, hrozbou ktorú "likvidáciou" nie je možné vyriešiť. Aj najdokonalejšie metódy likvidácie sú totiž škodiace životnému prostrediu.

Odpad bude existovať vždy, avšak nemusí ho byť viac ako je nevyhnutné, nemusí byť toxický, alebo nerecyklovateľný. Pri likvidácii však nesmie vzniknúť materiál taký, aby environmentálna situácia bola nebezpečnejšia ako predtým.

Jednou z možností zneškodnenia odpadov je ich spaľovanie, ktoré prináša so sebou negatívne vplyvy na životné prostredie. Preto je potrebné hľadať nové spôsoby zmiernenie týchto dôsledkov.

1 CHRAKTERISTIKA SPAĽOVNE ODPADOV

1.1 Základné charakteristiky
Podľa § 2 odl. 9 zákona c. 238/1991 Zb. o odpadoch je jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadov ich spaľovanie. V zmysle § 2 pism. g) NV SR c. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi je spaľovaním odpadov ich zneškodňovanie za prítomnosti kyslíka, pri ktorom dochádza k rozkladu organických látok v odpade, najmä na oxid uhličitý a vodu. Spaľovňa odpadov je z pohľadu práva odpadového hospodárstva považovaná za zariadenie na zneškodňovanie odpadov. Podľa NV SR c. 606/1992 Zb. platia pre prevádzku spaľovne odpadov spoločne ustanovenia platne pre zariadenia na zneškodňovanie odpadov, t.j. povinnosti mat schválený prevádzkový poriadok (§ 13), mat prevádzkový denník zariadenia (§ 14) a mat v zariadenú prevádzkovú časť (§ 15). Pri prevádzke musí spaľovňa dodržiavať aj podmienky ustanovene pre zneškodňovanie odpadov spaľovaním (§ 16).Z pohľadu právnych predpisov na ochranu ovzdušia je spaľovňa odpadov podľa § 3 ods.1 pism. a) zákona c. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení neskorších predpisov, považovaná za zdroj znečisťovania ovzdušia. Podľa pôvodu sa odpady ktoré by mohli byť zneškodňované spaľovaním delia na:
1. komunálny odpad (mestsky, domovy)
2. nemocničný odpad
3. priemyselný odpad, zvláštny
4. priemyselný odpad nebezpečný
Platná legislatíva SR o ochrane ovzdušia rozlišuje len spaľovne pre komunálny odpad a spaľovne pre zvláštny, najmä nebezpečný odpad. Spaľovanie nebezpečných odpadov, pokiaľ je správne navrhnute technologické zariadenie , správne vedený spaľovací proces a pokiaľ je zariadenie vybavene dokonalou technikou, nespôsobuje mimoriadne zaťaženie životného prostredia v porovnaní s inými technológiami. Ako niektoré obecne charakteristiky možno uviesť:
· vyššia produkcia Cl (HCl) napr. v porovnaní so spaľovaním uhlia, preto je potrebne uvažovať s inštaláciou vhodného zariadenia na vypieranie spalín
· emisie TZL sú pomerne nízke. Vhodnou odlučovacou technikou je možne celkom bezpečne dodržiavať emisný limit pre TZL
· emisia oxidov síry sú jednoznačne vyššie pri spaľovaní uhlia
· emisie oxidov dusíka sú porovnateľne pre obidve technológie a sú dane spôsobom vedenia spaľovacieho procesu
· emisie nechlórovaných organických látok sú nižšie ako u spaľovania uhlia, pokiaľ je v činnosti napr.

dvojstupňove spaľovanie (klasické spaľovne)
· emisiách chlórovaných organických látok nie je k dispozícii dostatok údajov, je možne predpokladať, že pri deštruktívnej destilácii budú najnižšie
· spaľovne odpadov sa musia vždy navrhovať pre konkrétnu zmes odpadov a ako ekologicky vhodne technológie, nesmú sa uplatňovať kritéria bežných energetických zariadení
Potenciálnymi zdrojmi negatívneho vplyvu spaľovni odpadov na zdravie človeka emisiami sú štyri skupiny látok:
· dioxíny
· iné organické latky
· tažké kovy
· kyslé plyny a pevne častice
Spaľovne komunálnych odpadov prispievajú asi tretinou z celkového množstva dioxinov emitovaných do ovzdušia z tepelných zdrojov. Spaľovne chemických a nemocničných odpadov prispievajú asi 0,06 % az 0,4 % podielom z celkového množstva dioxinov uvoľnených do životného prostredia. Dioxiny sa dostávajú do ľudského organizmu vdychovaním a absorpciou cez pokožku. Tieto cesty sú možne len v blízkosti zdroja dioxinov. Produkcia dioxinov v spaľovniach odpadu v takom množstve, aby ovplyvnila zdravie človeka inhaláciou alebo cez pokožku je nepravdepodobná. Dioxiny sa môžu do ľudského organizmu

dostať aj cez potraviny. V ľudskom organizme sú rozpustne v tukoch a zotrvávajú v ňom dlho najmä v pečeni a tukových bunkách. Dôkazy zo známych prípadov expozície indikujú, že toxicita dioxinov nie je taká vysoká, za akú bola často považovaná. Určite nespôsobujú akútnu alebo chronickú toxicitu pre ľudí pri koncentráciach emisii zo spaľovni odpadu. Je však potrebne upozorniť na to, že výskum vplyvu dioxinov na zdravie človeka nie je uzavretý. Pre jednotlivé organické látky nie sú stanovene emisne limity. Namiesto limitu sa uvádza celková koncentrácia organickej hmoty v emisiách, často ako celkový organicky uhlík (TOC). Prevládajúcou zložkou v TOC v komínových plynoch sú alifatické uhľovodíky (50-75%), ktoré neznamenajú vysoké riziko pre zdravie človeka. Rizikovejšie sú aromatické uhľovodíky (niekoľko sto druhov).Prchavé organické látky, ktoré produkujú spaľovne vo veľmi malom množstve prispievajú k tvorbe prízemnej vrstvy ozónu. Tento príspevok v porovnaní so skládkami odpadu je 10 x menší. Spaľovne uvoľňujú do ovzdušia kovy prítomne v odpade. Väčšinou sa jedna o Cd, Hg, Pb, Cu, Cr, Ni, Mn, As. Primárnou cestou, ktorou kovy zo spaľovne vstupujú do ľudského organizmu je potravinový reťazec. Doteraz nebol preukázaný vplyv na zdravie človeka spôsobený kovmi uvoľňovanými zo spaľovni odpadov. Kyslé plyny zo spaľovni odpadu sa v prostredí neakumulujú. Oxidy síry a dusíka zotrvávajú v ovzduší a sú dôležité najmä z hľadiska príspevku na okyslovanie pod. HCl a HF, ktoré sú viac rozpustne a reaktívne, sú z ovzdušia rýchlo odstraňovane. Potenciálne vplyvy spaľovni na zdravie človeka závisia od špecifických faktorov lokality. Množstva emisii hlavných škodlivín ako CO, prach SO2 a NOx sú pri spaľovaní odpadov v porovnaní s ostatnými zdrojmi nepodstatne. Príspevok CO2 k celkovým emisiám je obvykle menší ako 1%.

Podobne aj emisie ostatných skleníkových plynov N2O, CH4, CFC, ktoré sa podieľajú na globálnom otepľovaní a zoslabovaní ozónovej vrstvy, sú oproti emisiám z ostatných spaľovacích procesov a dopravy značne nižšie. Ani na lokálnej úrovni nepredstavuje znečistenie ovzdušia uvedenými škodlivinami pri spaľovaní odpadov výraznú záťaž pre životné prostredie. Je to dane najmä prísnejšou kontrolou emisii a ich redukciou ako pri iných zdrojoch, napr. teplárňach. Pri nakladaní s odpadom ma obyvateľstvo najväčšie obavy zo spaľovania odpadu, týkajúce sa najmä lokálneho vplyvu znečisteného ovzdušia na zdravie, zmenu pohodlia a negatívny dopad na iné činnosti, ako napr. poľnohospodárstvo, zahradkárenie a to najmä následkom emisii ťažkých kovov a organických látok, ktoré sú v stopových množstvách prítomne v emisiách.

Kvalitu ovzdušia možno vo všeobecnosti regulovať dvoma spôsobmi:
· kontrolou emisii (emisne limity pre technológie, dlhodobé stratégie redukcie emisii v rámci priemyselných aglomeracií a celých štátov),
· štandardami kvality vonkajšieho ovzdušia (primárne, sekundárne a depozičné limity). Podľa zákona 309/199Zb. O ovzduší a nadväzujúcich legislatívnych predpisov boli emisné limity v Slovenskej republike pre nove zdroje znečisťovania ovzdušia stanovene vo väčšine prípadov na úrovni Nemeckej spolkovej republiky. Existujúce zdroje sa musia prispôsobiť zákonu do konca roku 1998. Zákon rešpektuje koncepciu najlepšie dostupnej technológie so zohľadnením primeranosti nákladov (BATNEEC). Stratégie redukcie emisii škodlivín v celoštátnom meradle smerujú k splneniu záväzkov z medzinárodných dohôd o ochrane atmosféry: Dohovor EHKOSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a nadväzujúce protokoly zaväzujú Slovensku republiku znížiť emisie SO2 o 30% do konca roku 1993 (splnene) a o 72% do konca roku 2010 oproti roku 1980, zastaviť rast emisii oxidov dusíka (NO, NO2) do konca roku 1994 (splnene, ďalšie záväzky ešte neboli stanovene), zníženie emisii prchavých organických látok (VOC) do konca roku 1999 o 30% oproti roku 1988. Zatiaľ ešte neboli stanovene obmedzenia pre emisie ťažkých kovov a perzistentných organických látok (POP). Do skupiny POP patria napr. polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), polychlórované bifenyly, polychlórované dibenzo-dioxiny (PCDD) a furany (PCDF). Štandardy kvality vonkajšieho ovzdušia sa stanovujú pre posudzovanie vplyvu znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie (primárne imisné limity) a pre posudzovanie vplyvu na flóru, faunu, vodu, pôdu, materiál a kultúrne hodnoty (sekundárne imisné a depozičné limity).

Štandardy kvality ovzdušia sa odvodzujú na základe extrapolacie závislosti dávka - účinok so zvolenou mierou rizika. Legislatívne predpisy k zákonu 309/1991Zb. o ovzduší zatiaľ uvádzajú len primárne imisné limity pre najvýznamnejšie škodliviny (SO2, NO, NO2, CO, prach, O3, Pb a Cd) a zakazujú výskyt zapáchajúcich látok v koncentráciach obťažujúcich obyvateľstvo. MZPSR odporúča pre škodliviny (ortuť, H2S, CS2, toluen, trichlóretylen, tetrachlóretylen, akrylonitril, arzén, benzén, chróm(VI), nikel, PAU-vyjadrene ako benzo(a)pyren, vinylchlorid) používať imisné limity Svetovej zdravotníckej organizácie. V praxi sa ešte často používajú odporúčane hodnoty najvyššie prípustných koncentrácii pre asi 200 látok podľa hygienickej služby, ktoré väčšinou

vychádzali z veľmi prísnych limitov bývalého ZSSR. Sekundárne imisné a depozičné limity v Slovenskej republike zatiaľ neboli prijaté pre žiadnu škodlivinu. Tieto limity i v medzinárodnom meradle sú ešte predmetom výskumu. Predpokladá sa, že sa presadí koncepcia tzv. kritických úrovni, expozicií a záťaži, t.j. hraničnej koncentrácie, dávky a depozície škodliviny, pri ktorých sa na súčasnej úrovni poznania ešte nepozoruje poškodzovanie príslušného ekosystému. Pri viacerých ekosystémoch sa obvykle odporúča používať pre kritické hodnoty ich 5-percentily (95% ekosystémov chránených).Vyhláška MZPSR 112/1993Z.z. vymedzuje oblasti osobitnej ochrany ovzdušia (zaťažene územia, národné parky, chránené krajinné oblasti a kúpeľné mesta). Pre zaťažené územia (12 najznečistenejších priemyselných oblasti Slovenska) musia príslušné okresne úrady životného prostredia vypracovať programy na obmedzenie znečistenia ovzdušia a stanoviť podmienky ochrany ovzdušia v závislosti od úrovne koncentrácií škodlivín. Na národné parky a chránené krajinne oblasti sa vzťahuje legislatíva o statnej ochrane prírody. Pre kúpeľné mestá platia sprísnené požiadavky na čistotu ovzdušia podľa vyhlášky MZSR 15/1972Zb., ktorej novelizácia sa pripravuje. 1.2 Základné typy škodlivín
Počas normálnej prevádzky spaľovne sú emitované hlavne primárne škodliviny, ktoré vznikajú pri dokonalom spaľovaní (CO2, vodná para a kyslé plyny), ďalej častice prachu a kovov, ktoré neboli zachytené pri čistení spalín, ako aj škodliviny vznikajúce pri nedokonalom spaľovaní. K posledne uvedeným patria polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), polychlórované dibenzodioxíny (PCDD) a dibenzofurany (PCDP) a iné halogenované i nehalogenované organické látky v množstvách, ktoré sú tisíc až miliónkrát menšie ako emisie prachu a kovov.

Množstvo a druh emitovaných škodlivín závisí od druhu odpadu, účinnosti spaľovacieho procesu a účinnosti technologického čistenia spalín. 1.3 Zdroje emisií
Tieto je potrebne rozlišovať podľa fázy, v ktorej sa spaľovňa nachádza, a to počas jej budovania, prevádzky a uzatvorenia. Počas budovania sú hlavným zdrojom emisii zemné prace a doprava. V tejto fáze sa na znečistení ovzdušia najviac podieľa prašnosť. Vo fáze prevádzkovania sú to hlavne emisie spojene s procesom spaľovania odpadu. ďalej emisie

plynov a tuhých častíc z čistiacich a prídavných zariadení a pri manipulácií s odpadom. Rôzne úniky prasklinami, netesnosťami, priesaky a odparovanie odpadu sú tiež zdrojom znečisťovania ovzdušia. Uzatvorenie a demontáž spaľovne doprevádza bežné znečisťovanie ovzdušia spojené s demolačnými prácami (prach, pripadne zápach). 1.4 Negatívny vplyv znečistenia ovzdušia
Vplyvy spaľovni je možné rozdeliť do dvoch skupín:
· priame, pri ktorých priamy kontakt so škodlivinou ma nepriaznivý vplyv
· nepriame, pri ktorých ďalšia zložka prírodného prostredia (voda, pôda) je kontaminová znečistením z ovzdušia. Priame a nepriame vplyvy môžu byt posudzované s ohľadom na ľudské zdravie, životnú pohodu, flóru a faunu, klímu a materiály. Rozsah vplyvu znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie začína znížením životného pohodlia (napr. zápachom) a pokračuje vážnejším poškodením ľudského zdravia. Vo všeobecnosti znečistenie ovzdušia hlavnými škodlivinami pri posudzovaní miery negatívneho vplyvu spaľovní nepredstavuje problém. Oproti emisiám z dopravy a tepelných elektrárni je ich podiel nevýznamný. Významnejšie sú emisie kovov a organických látok, najmä chlórovaných. Jedným z kritérií posudzovania miery negativných dopadov na ľudské zdravie je porovnanie danej úrovne znečistenia ovzdušia s primárnymi imisnými limitmi pre jednotlivé škodliviny. Imisné limity (IH) podľa zákona c.309/1991 o ovzduši sú stanovené tak, aby v dostatočnej miere ochraňovali populáciu. Zákon rozlišuje tri druhy primárnych imisných limitov, a to IHr-najvyššie prípustná priemerná ročná koncentrácia, IHd-priemerná denná koncentrácia (nesmie byť v priebehu roka prekročená vo viac ako 5% prípadov) a IHk - priemerná polhodinová koncentrácia (nesmie byt v priebehu roka prekročená vo viac ako 5% prípadov). Zapáchajúce látky nesmú byť v ovzduší prítomne v koncentráciach obťažujúcich obyvateľstvo. V zátvorkách sa uvádzajú najvyššie prípustné koncentrácie (NPK) povodne odporúčané hygienickou službou. Imisné limity pre tieto látky zatiaľ neboli stanovené. Pre ľudské zdravie majú negatívny vplyv najmä častice menšie ako 10µm.

Tieto častice môžu byť kompletne inhalované do pľúc a zapríčiniť respiračné ochorenia. Znečistenie ovzdušia prachom a kovmi poškodzuje rastliny, vyvoláva zmeny v štruktúre listov a môže zapríčiniť poruchy rastu a reprodukcie. Fauna je postihovaná najmä pri konzumácii kontaminovaného krmiva, alebo nižších živočíchov následkom bioakumulácie v potravnom reťazci. Sekundárne imisné a depozičné limity pre

posudzovanie týchto vplyvov zatiaľ v SR neboli stanovené. Výstavba spaľovne je obdobným zdrojom znečistenia ovzdušia ako iné staveniska, t.j. zdrojom prašného znečistenia ovzdušia, sekundárnej prašnosti, napr. z pneumatík vozidiel opúšťajúcich stavenisko v daždivom počasí. Počas prevádzky je potrebné pravidelne kontrolovať technologické parametre spaľovne tak, aby bolo zabezpečené dodržanie stanovených emisných limitov. Potrebný je dohľad nad dodržiavaním technologickej disciplíny, zabezpečovanie pravidelnej údržby zariadení na čistenie spalín a pravidelná kontrola emisií škodlivín. 2 VPLYV SPAĽOVNI NA HORNINOVÉ PROSTREDIA
Pre potreby poznania a posúdenia vzájomných vzťahov medzi horninovým prostredím a spaľovaním odpadov (výstavbou spaľovni) je podstatne sa zamerať na charakteristiku horninového prostredia z hľadiska podmienok, ktoré poskytuje pre bezpečnú výstavbu spaľovne a z hľadiska možných negatívnych vplyvov, ktoré môže mať spaľovňa na prostredie. Charakteristika východiskového stavu je základným predpokladom pre správne posúdenie vplyvov spaľovne na horninové prostredie. Pri jej spracovaní je potrebne sa zamerať na :
· pedologické pomery,
· geologické pomery,
· tektonické pomery,
· inžiniersko - geologické pomery,
· hydrogeologické pomery,
· geologické činitele životného prostredia. Základné informácie o geologickej stavbe poskytujú geologické mapy v mierke 1 : 200 000. Pre časť územia sú spracované mapy v mierke 1 : 50 000. Spracované sú mapy inžinierskogeologických pomerov, hydrogeologické mapy, mapy geologických činiteľov životného prostredia, mapy vhodnosti územia pre skládkovanie odpadov a ďalšie.

Vplyvy rozdeľujeme na:
a) Fyzikálne vplyvy - zaťaženie územia stavbou

· priame narušenie prostredia (výkopy, násypy a pod.)
· narušenie stability svahov
· vytvorenie bariér alebo drenov pre podzemne vody
· vysušanie územia vplyvom tepla unikajúceho zo spaľovne

b) Vplyvy polutantov - únik kontaminantov pri skladovaní, alebo doprave odpadov

· únik kontaminantov pri skládkovaní popola zo spaľovne
· únik kontaminovaných vôd
· atmosferický spád

c) Krátkodobé vplyvy - narušenie povrchovej vrstvy pri výstavbe

· dočasne skládky stavebných materiálov a výkopových zemín
· doprava na stavenisku
· čerpanie vody zo stavebných jám
· jednorázové úniky kontaminantov

d) Dlhodobé vplyvy - zaťaženie horninového prostredia

· zmeny prúdenia podzemnej vody
· trvalé zmeny vyplývajúce z výstavby (zmena reliéfu, zárezy ciest a pod.)

Vplyvy počas výstavby - sú zväčša totožné s krátkodobými vplyvmi. Vplyvy počas prevádzky pôsobia spravidla dlhodobo. Priame vplyvy vyplývajú z činnosti, t.j. z výstavby spaľovne a jej prevádzky. Nepriame vplyvy môžu byt vyvolané napr. zmenami vo využití územia, zmenami v infraštruktúre, vplyvy z následného zneškodňovania popola na skládkach a pod. Za nepriame vplyvy sa dajú považovať napr. - zníženie, resp. zvýšenie odolnosti povrchovej vrstvy pri zmene územia z poľnohospodársky využívaného na priemyselne využívanie (areál spaľovne má charakter priemyselného objektu), zmenšenie množstva kontaminantov unikajúcich z odpadov, ktoré boli pred výstavbou spaľovne nevhodne skládkované, alebo skladované (pozitívny vplyv). Pri hodnotení je potrebne uviesť aj pozitívne vplyvy (napr. posledne menovaný). Pri výstavbách spaľovni, ktoré sú ekologickými stavbami podobne ako napr. čistiarne odpadových vôd, by tieto pozitívne vplyvy mali byť jedným z hlavných dôvodov ich realizácie. Hodnotenie fyzikálnych vplyvov spaľovne na horninové prostredie je v plnej miere realizovateľné metódami inžiniersko - geologického prieskumu. Optimálny proces hodnotenia začína výberom lokality. Z hľadiska horninového prostredia vhodnosť lokality podmieňujú hlavne:
· únosnosť podložia
· stabilita územia
· nízka seizmicita
· hĺbka hladiny podzemnej vody pod úrovňou zakladania
· nízka agresivita podzemnej vody
· slabá priepustnosť nenasýtenej zóny. Zariadenia na likvidáciu odpadov by nemali byt situované v územiach s významnými zásobami podzemných vôd, v poddolovaných územiach
a v územiach chránených osobitnými predpismi (napr. dobývacie priestory, prieskumne územia, chránené územia - prírodne výtvory)

2.1 Hodnotenie vplyvov polutantov na horninové prostredie
pozostáva z:
· charakteristiky prostredia
· charakteristiky súčasného stavu kontaminácie
· posúdenia rizík (rizikovej analýzy)
· posúdenia možností a potenciálneho rozsahu uniku polutantov pri výstavbe a prevádzke spaľovne

Možnosti úniku kontaminantov pri výstavbe spaľovne sú rovnaké ako pri ktorejkoľvek inej stavbe, hlavne z dopravných a stavebných strojov. Počas prevádzky sú potenciálnymi zdrojmi polutantov:
· spaľované odpady (hlavne tekuté) a to pri ich doprave a skladovaní a manipulácií pred spálením
· vzdušné emisie pri spaľovaní
· odpadové vody zo spaľovne
· popol vznikajúci pri spaľovaní odpadov

2.2 Opatrenia na zmiernenie vplyvov
Opatrenia je potrebné navrhovať na zmiernenie všetkých druhov negatívnych vplyvov.

V zodpovedajúcej postupnosti činnosti (príprava, výstavba, prevádzka, uzatvorenie) ich možno zhrnúť do nasledovných bodov :
· výber lokality
· minimalizácia plochy stavebného priestoru
· vhodne trasovanie dopravy stavebných materiálov
· obmedzenie prác v nepriaznivých klimatických podmienkach
· technologická disciplína a dobrý technický stav strojov a zariadení
· vhodný technicky návrh stavebných objektov
· bezpečná doprava nebezpečných odpadov po určených trasách
· zabezpečenie manipulačných plôch a skladov pre odpady
· výber vhodnej technológie spaľovania
· vhodný spôsob zneškodňovania odpadových vôd
· vhodný spôsob zneškodňovania tuhých odpadov zo spaľovne

3 VPLYV NA PODZEMNÉ A POVRCHOVÉ VODY
Spaľovne odpadov v komplexnom chápaní (doprava a nakladanie s odpadom pred spálením, spaľovací proces a zneškodňovanie odpadu zo spaľovne) môžu byt zdrojom pozitívnych a negatívnych vplyvov. Pretože vody predstavujú veľmi rýchle a účinné cesty šírenia kontaminácie, prostredie pre faunu a flóru a nevyhnutný zdroj pre ľudstvo, je posudzovanie vplyvov na túto zložku veľmi dôležité. 3.1 Druhy vplyvov
Fyzikálne vplyvy - zvýšenie teploty vody
· vytvorenie bariér alebo drenov pre podzemne vody

Vplyvy polutantov - únik kontaminantov pri skladovaní, alebo doprave odpadov

· únik kontaminantov pri skladkovaní odpadov zo spaľovne
· únik kontaminovaných vôd
· jednorázové úniky kontaminantov

Dlhodobé vplyvy - zmeny prúdenia podzemnej vody

· dlhodobý únik kontaminantov
· dlhodobé prehrievanie povrchových vôd vplyvom vypúšťania chladiacich vôd
· prehrievanie podzemných vôd vplyvom úniku tepla zo spaľovne, resp. z teplovodov

Nepriame vplyvy môžu byť vyvolané napr. zmenami vo využití územia, zmenami
v infraštruktúre, alebo to môžu byť vplyvy z následného zneškodňovania popola na skládkach a pod. Za nepriamy pozitívny vplyv sa dá považovať zmenšenie množstva polutantov unikajúcich z odpadov, ktoré boli pred výstavbou spaľovne nevhodne skládkované, alebo skladovane.

Vplyvy počas výstavby:

· zvýšený odber technologickej vody počas stavebných prác
· možnosť úniku ropných látok do podzemných a povrchových vôd
· znižovanie hladiny podzemnej vody v okolí stavebnej jamy, resp. čerpanie zo stavebnej jamy
· prúdenie podzemnej vody a tým aj (v prípade výskytu) kontaminantov k čerpanému objektu
· vypúšťanie čerpanej vody znečistenej mechanickými nečistotami a rozpustenými kontaminantmi do recipientu

Vplyvy počas prevádzky:

· odber povrchovej alebo podzemnej vody
· spád emisii na vodnú hladinu
· zaťaženie povrchových vôd, resp. verejnej kanalizácie odpadovými vodami
· interakcia podzemnej vody so základmi stavby
· výluhy škodlivín z kalov a popolčeka pri ich skladovaní, preprave a skládkovaní
· havarijné úniky škodlivín (napr. NaOH, ropne latky a pod.).Optimálny proces hodnotenia začína výberom lokaliti

Z hľadiska podzemných vôd vhodnosť lokality podmieňujú hlavne:

· hĺbka hladiny podzemnej vody
· priepustnosť zóny prevzdušnenia a zóny nasýtenia
· prítomnosť významných zdrojov alebo zásob podzemnej vody
· záujmy ochrany podzemných vôd.

Pri hodnotení vplyvu spaľovne na vody je potrebne sledovať nasledovne ciele:

· udržanie kvality povrchových a podzemných vôd na úrovni, ktorá postačuje pre súčasne i budúce využívanie
· zmeny v kvalite podzemných vôd nesmú vyvolať problémy pre verejnosť
· nesmie byt nepriaznivo ovplyvnená kvalita vodných zdrojov
· hladina podzemnej vody nesmie byt znížená natoľko, aby ovplyvnila využívanie zdrojov alebo obmedzovala aktivity závisle na podzemnej vode

Hodnotenie vplyvov polutantov na podzemne vody pozostáva z:
· charakteristiky prostredia
· charakteristiky súčasného stavu kontaminácie
· posúdenia rizík (rizikovej analýzy)
· posúdenia možností a potenciálneho rozsahu úniku polutantov pri výstavbe a prevádzke spaľovne

3.2 Opatrenia na zmiernenie vplyvov
Na zmiernenie vplyvov treba brať do úvahy:
· vyber lokality
· minimalizácia plochy stavebného priestoru
· vhodne trasovanie dopravy stavebných materiálov
· obmedzenie prác v nepriaznivých klimatických podmienkach
· technologická disciplína a dobrý technický stav strojov a zariadení
· vhodný technický návrh stavebných objektov
· doprava nebezpečných odpadov len po určených trasách
· zabezpečenie manipulačných plôch a skladov
· výber vhodnej technológie spaľovania
· vhodný spôsob zneškodňovania odpadových vôd

· vhodný spôsob zneškodňovania tuhých zvyškov po spálení
· monitoring

4 VPLYV NA FAUNU A FLÓRU
Dopad spaľovne odpadov na faunu a flóru môže byť priamy alebo nepriamy. Hoci priame vplyvy spaľovni odpadu na zložku biosféry (ovzdušie, vodu a pôdu) sú bežné hodnotene, dopad na flóru a faunu cestou nepriamych vplyvov zostava nejasný a často podceňovaný. Príčin je viac a napriek problémom sa očakáva, že posudzovanie vplyvov spaľovni odpadov na stav biotopov nadobudne v budúcnosti iný rozmer. Najvážnejšími dôsledkami spaľovni odpadu na faunu a flóru sú:
· znižovanie druhovej početnosti v populáciach
· zmeny v štruktúre a zložení spoločenstiev
· zmeny vo funkcii a dynamike ekosystémov. Ochrana a starostlivosť o populácie úzko nadväzuje na ochranu ľudského zdravia pred expozíciou polutantov cez potravný reťazec

4.1 Druhy vplyvov
Najhlavnejšie zdroje vplyvov spaľovne odpadov sú:
· priame emisie - vzduch, voda, pôda
· záber územia
· poškodenie a zničenie prostredia výstavbou
· inžinierske siete, zabezpečenie prevádzky
· hluk, prach, smeti
· náhodne úniky polutantov
Fyzické poškodenie
Fyzické poškodenie životného prostredia, či už priamo (záberom pôdy) alebo nepriamo (zmenami hladiny podzemnej vody, pôdnej štruktúry), môže spôsobiť aj zánik prostredia pre organizmy, poškodenie ich zdrojov potravy, možnosti hniezdenia, rozmnožovania, migrácie a

pod. Okamžitý dopad na faunu a flóru vyplýva zo straty prostredia - domova - priamo na mieste zemných prác, výkopu, odstránenia stromov a pôdy, čo má za následok okamžitý úhyn druhov. Taktiež nepriaznivo pôsobí budovanie prístupových ciest, oplotenia, dočasne uloženie povrchovej skrývky pôdy a uloženie materiálu potrebného na výstavbu spaľovne, prístup a pohyb mechanizmov na pracovne miesto. Taktiež zánik migračných koridorov a tras používaných po stáročia vybudovaním spaľovne a oplotením je vážny dopad na zlozenie fauny. Fyzické zmeny prostredia vyvolané odvodnením lokality môžu tiež ovplyvniť životný priestor fauny a flóry. Podobne zmena teploty vody a jej salinity môže vyvolať stratu kvality prostredia pre organizmy. Vzhľadom na tendenciu budovať spaľovne v priemyselných zónach, fyzické poškodenie nie je veľmi významné. Účinok polutantov
Expozícia polutantom ohrozuje činnosť tráviaceho a dýchacieho systému, preniká cez žiabre, membránový prenos v mikroorganizmoch, foliarne depozície, príjem koreňmi a listami rastlín môže mať účinok na zdravotný stav fauny a flóry.

Tento účinok polutantov zaháňa:
o poškodenie listov, tkaniva, zníženie produkcie biomasy
o chorobnosť a úmrtnosť fauny
o vplyv na reprodukciu
o poškodenie a podráždenie pokožky
o karcinogenné účinky.
Poškodenie rastlín emisiami môže byť spôsobené:
· kyslými plynmi
· ozónom
· ťažkými kovmi
· fluoridmi
· zmeny na štruktúre listov
· zmeny v pigmentácii
· poškodenie tkaniva
· spomalenie rastu (aj celková inhibícia)

Určenie citlivých ekologických prvkov v prostredí
· vzácne a ohrozene druhy fauny a flóry
· zraniteľné časti prostredia fauny a flóry
· druhy tvoriace nevyhnutnú súčasť ekosystémov (v potravnom reťazci)
· významné prvky pre lesné a rybné hospodárstvo
· poľnohospodárska produkcia určená pre ľudí
· významné rastliny a stromy, ktoré majú estetickú hodnotu
· významná dravá zver (jazvec, líška, vydra)
· významné druhy hmyzu
· bioindikačné významné druhy stavovcov, hmyzu, lovnej zveri, vtákov
· bioindikačné významné druhy rastlín
· formy biotopov, ktoré tieto druhy osidlujú, vrátane ich migračných koridoro. 4.2 Opatrenia na zmiernenie vplyvov
Najdôležitejšie technické opatrenia na redukciu emisií do ovzdušia a vôd sú v prevažujúcej miere nevyhnutnou súčasťou projektu. Opatrenia na zmiernenie vplyvov spaľovne odpadov sa odlišujú v závislosti od času nasledovne:
a) počas výstavby spaľovne
· načasovanie stavebných prác tak, aby sa vylúčili obdobia parenia a hniezdenia citlivých druhov
· bezpečnostne ohradenie staveniska (nevyžadujúce záber pôdy) pred začatím prác,
· poučenie pracovníkov o ekologicky citlivých územiach
· ochrana územia mimo územia spaľovne, aby zostalo v pôvodnom stave, tak ako je to maximálne možné
· technické opatrenia proti uniku polutantov

b) počas prevádzky spaľovne
· redukcia emisii do ovzdušia a vody
· udržiavanie pufrovacích - tlmiacich zón, najmä v okolí spaľovne, aby sa minimalizovalo rušenie zvierat
· výsadba zelených barier v okolí spaľovne
· zamedzenie zmeny teploty vody v recipiente (vplyv vypúšťania chladiacich vôd)
· implementácia plného environmentálneho monitoringu na skoré zistenie migrácie polutantov zo spaľovne
· popolček zo spaľovne zneškodňovať vyhovujúcim spôsobom (vplyv na vodnú faunu a flóru v prípade vyluhovania škodlivín
c) po uzavretí spaľovne
· demontážne práce spojené s rekultiváciou územia
· výsadba zelene
· implementácia programu starostlivosti o územie, udržiavanie rekultivovaného a revitalizovaného územia schváleného príslušnými štátnymi orgánmi; program by mal obsahovať cieľ budúceho využitia územia. ZÁVER
Pretože v mnohých krajinách sveta vzrastá odpor ku skládkovaniu, úrady hľadajú alternatívy. Ako prijateľnejšiu alternatívu než skládky presadzujú isté konštrukčné a stavebné firmy spaľovne odpadov. Argumentom ktorý používajú je, fakt, že spaľovaním komunálnych odpadov sa zníži jeho objem o cca 80 - 90 % a asi o 1/3 váhy. Podľa predstaviteľov týchto firiem moderné spaľovne výraznejšie neznečisťujú prostredie a ( údajne ) nie je problém s uložením odpadov po spálení. Ďalším uvádzaným argumentom propagátorov spaľovní je, že spaľovaním sa šetria energetické zdroje - energeticky zhodnocujú odpady. Spaľovanie odpadov vytvára ilúziu bezpečne zlikvidovaného odpadu, v skutočnosti sa objaví znova v iných, mnohokrát ešte nebezpečnejších formách. ( zákon zachovania hmoty ). Proces spaľovania neničí ani netvorí hmotu, mení iba chemické zloženie a toxicitu spaľovaných zlúčenín.

Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, pretože ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečistené látky do pôdy, vody a ovzdušia. Toxický popol a voda z pračiek dymových plynov zostávajú ako vedľajšie produkty, ktoré vyžadujú ďalšiu problematickú likvidáciu. Spaľovne fungujú ako chemický syntetizér. Pri teplotách v rozmedzí od 400 - 1.600 °C sa zložité organické molekuly rozpadajú na základné atómy. Avšak, ako sa spaliny pri svojej ceste dymovými potrubnými cestami a komínom ochladzujú , niektoré atómy sa opätovne zlučujú a vytvárajú nové, mnohokrát ešte nebezpečnejšie, často však vôbec nepoznané zlúčeniny. V snahe znížiť znečistenie ovzdušia v súčastnosti množstvo firiem vybavuje spaľovne zariadeniami na čistenie resp. obmedzovanie emisií. Tieto práčky plynu a filtre neutralizujú kyselinu a zachytávajú pevné častice skôr, ako sa dym dostane komínmi zo spaľovne. Vodné práčky plynu zachytávajú znečistenie premývaním plynu pri päte komína. Elektrostatické filtre využívajú k zachyteniu častice elektrického náboja.
Ale ani tie najdokonalejšie zariadenia zachytávajúce škodliviny nezabránia znečisteniu okolia, ale vhodnými opatreniami je možné tieto vplyvy vo veľkej miere eliminovať.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk