Počet vyrábaných legovaných oceli dosahuje viac ako 2000 druhov a nachádzajú použitie počnúc od stavebníctva až po High-Tech výrobky z tenkých platinových vrstvičiek s galvanickým tepelným tvarovaním a prídavkom legovacích materiálov. V rámci železného šrotu okrem obsahu železa, významný podiel predstavujú nikel a chróm. Sú' to prvky, ktoré u oceli zodpovedajú za jej antikorózne vlastnosti a tepelnú odolnosť'. Legovaná oceľ je preto drahšia a pravé roztavením sekundárnych surovín s vysokým obsahom týchto prvkov sa výrazne prejaví ekonomika recyklačného procesu. Postupmi vývoj v tejto oblasti bude stále výraznejšie vyžadovať aj separáciu jednotlivých druhov oceli.

Železný plech sa spravidla pokrýva tenkou vrstvou iného kovu (Zn, Sn, Al), aby sa znížila korózivnosť materiálu. Typickým príkladom sú karosérie áut. Tým sa čiastočne ušetria veľmi nákladné nehrdzavejúce chróm-niklové ocele. So železom legované prvky majú rozdielne fyzikálno-chemické vlastnosti. Tieto sa klasifikujú napr. podľa ich afinity ku kyslíku. Dúchaním kyslíka na roztavený železný šrot pri teplote cca 2 300 'C sa prvky s vysokou afinitou ku kyslíku uvoľnia v plynnej forme alebo sa viažu do trosky.

V procese výroby oceli teda kovy ako je napr. zinok z konvertora unikajú, ale ušľachtilejšie z nich ako napr. cín, med, nikel sa v tavenine udržia. Oceliarne sú preto vybavenú zariadeniami na zachytávanie prachu a sublimujúcich prvkov tak, aby sa tieto mohli pri výrobe ocele opäť` využiť. Platí to obzvlášť pre kovy olova a zinku. V prípade, že je karoséria auta pozinkovaná, po roztavení sa zinok zachytáva spoločne s ostatným prachom na filtroch. Pomocou protiemisných zariadení oceliarmi sa tak získava asi 30 až 35 % zinku Zachytený prach sa briketuje a opäť recykluje na výrobu oceli.




Železný šrot sa pred použitím v oceliarmi upravuje. Veľkoobjemné konštrukcie a karosérie áut sa mechanicky rozdrvia, kovové súčasti sa oddelia v magnetickom separátore. čistia od nežiadúcich prímesi a zhutňujú.

Autovraky

Nové trendy vývoja automobilov sa orientujú na využívanie nových, odľahčených alebo kompozitných materiálov, na špeciálne povrchové úpravy karosérii, na používanie ľahkých kovových konštrukcii ako aj na zvyšovanie podielu plastických látok pre montáž vývojovo moderných typov automobilov. Takýto trend vývoja automobilov je však pre recykláciu surovín nepriaznivý, lebo zvyšuje náklady na separáciu konštrukčných komponentov. V rámci recyklácie železného šrotu autovraky prispievajú podielom asi 10 až 20 %.