roku 1906) vyslovil ako prvý myšlienku, že jadrová syntéza by mohla byť tým čo poskytuje energiu takým hviezdam, ako je Slnko. Mal pravdu, ale lepšie pochopenie príslušných procesov bolo výsledkom práce mnohých veľkých vedcov. Bethe dostal roku 1967 za svoje objavy Nobelovu cenu za fyziku.

POHLAD DOVNÚTRA SLNKA

Slnko tvorí viacero vrstiev. Podmienky v každej vrstve sú celkom odlišné. V samom strede je veľmi horúce jadro, kde vzniká väčšina energie Slnka. Energia sa uvoľňuje pri jadrovej syntéze. Na to, aby mohla syntéza prebehnúť, je potrebná veľmi vysoká teplota. Je známe, že teplota v jadre Slnka je okolo 15 000 000 ºC a jeho vlastná gravitačná sila stláča všetko dokopy v jeho strede natoľko, že pôsobením obrovského tlaku vzniká značne teplo. Len čo sa začne reakcia jadrovej syntézy, sama uvoľňuje teplo, ktoré ju pomáha udržať v chode. Energia uvoľnená v jadre putuje od atómu k atómu smerom von, najprv žiarením a potom konvekciou, až kým nedosiahne tú časť Slnka, ktorá je viditeľná, teda fotosféru. Nad fotosférou je chromosféra, ktorá je čosi ako atmosféra. Putovanie energie z jadra do fotosféry trvá tisíce rokov.

VYČNIEVAJÚCI ÚTVAR

Obrovské výbuchy horúcich plynov na slnečnom povrchu, sa nazývajú slnečné protuberancie a môžu dosahovať výšku až jednej tretiny priemeru Slnka. Zdá sa, že súvisia so slnečnými škvrnami a magnetickou energiou Slnka. Slnečné škvrny sú trochu chladnejšie miesta na povrchu Slnka a možno ich vidieť ako tmavšie škvrny. Protuberancie často, tvoria oblúk medzi dvoma slnečnými škvrnami. Počas zatmenia Slnka, keď Mesiac prechádza medzi Slnkom a Zemou, sú veľké protuberancie viditeľné okom.