Pracovné prostredie

Pri pracovnej činnosti sa človek dostáva aj pod vplyv chemických, fyzikálnych, biologických a psychosociálnych činiteľov. Ich prejavy sú veľmi pestré, rovnako, ako je pestrá činnosť človeka v pracovnom procese.
Dnes existuje na svete asi 4 milióny chemických látok a tisíce z nich sa používajú vo výrobe. Pri mnohých technologických procesoch sa uvoľňujú do prostredia chemické škodliviny vo forme prachu, dymov, výparov, plynov a smogu.


OLOVO

Použitie: v pracovnom prostredí sa s ním stretávame v podobe prachu a pár vo vyše 150 povolaniach, najmä v podnikoch na výrobu akumulátorov, pri výrobe a aplikácii olovnatých farieb, v zlievárňach olova, v hutách a v sklárstve.
Účinky: do organizmu sa olovo dostáva pľúcami a tráviacim ústrojenstvom. V krvi sa viaže najmä na červené krvinky, ktorými sa dostáva do rozličných orgánov. Ukladá sa v kostiach. Vylučuje sa hlavne žlčou, črevom, materským mliekom, ale aj slinami a potom.
S chronickými otravami sa už v súčasnosti nestretávame, dnes ide väčšinou len o zvýšené pôsobenie – viac Pb v moči, znížené množstvo krvného farbiva, atď.
Opatrenia: lokálne odsávanie prachu a výparov, čistota pracovísk, dôkladná osobná hygiena.


ORTUŤ

Použitie: najmä v elektrotechnike, pri výrobe teplomerov, pri spracovaní farebných kovov, amalgámovej elektrolýze alkalických chloridov a pod.
Účinky: Kovová Hg sa vyparuje už pri normálnej teplote a dostáva sa do pľúc, vyučuje sa močom. Opatrenia: zamedzenie vdychovania ortuťových pár (vetranie, umývateľné podlahy a odstránenie škár, zhromažďovanie Hg pod hladinou vody.


OXID SIRIČITÝ

Použitie: V priemysle vzniká pri výrobe kyseliny sírovej, papiera a celulózy, pri pražení pyritov; používa sa na organickú syntézu. Najviac SO2 sa uvoľňuje pri spaľovaní uhlia v elektrárňach, teplárňach, kotolniach a domácich kúreniskách.
Účinky: vyznačuje sa prudkým dráždivým účinkom na spojovky (slzenie a sčervenanie) a na horné dýchacie cesty (kašeľ, skrátený dych, stiahnutie hrtana).
Opatrenia: nosenie OOPP (masky).


SÍROVODÍK

Použitie: pri výrobe viskózového vlákna, spracovanie ropy, cukrovary, celulózky. V priemysle môže dôjsť k náhlemu výronu tohto plynu. Má vysokú mernú hmotnosť, vo vyšších koncentráciách necítiť jeho zápach.
Účinky: pri miernej akútnej otrave vdychovaním dráždi spojovky a spôsobuje bolesti hlavy, nevoľnosť a slabosť, ktoré po niekoľkých dňoch doznievajú. Pri vysokých koncentráciách nastáva rýchle bezvedomie a smrť.

Dôležitá je včasná pomoc vo forme umelého dýchania
Opatrenia: dôkladná vzduchotesnosť výrobných postupov a nosenie masky.


OXID UHOĽNATÝ

Použitie: tvorí významnú súčasť plynných palív (svietiplyn 15 %, generátorový plyn 35%, výfukové plyny benzínových motorov 6%). Používa sa pri výrobe a použití plynných palív, v kotolniach a garážach, pri peciach, v baniach a po explóziách, v chemickom priemysle.
Účinky: preniká do pľúc, rýchlo sa vstrebáva do krvi, kde sa viaže na krvné farbivo a vzniká karboxyhemoglobín. Príznaky otravy sú od bolestí hlavy, závratov až po bezvedomie. Pri pôsobení vo vysokej koncentrácii môže nastať smrť za niekoľko minút.
Opatrenia: obmedzovať použitie plynov s CO, tesniť zariadenia a zaistiť odsávanie, v zamorenom ovzduší používať filtre alebo dýchacie prístroje, prípadne pretlakové kabíny.


ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ

Použitie: ide o pestrú škálu alifatických a aromatických uhľovodíkov, alkoholov, aldehydov, ketónov, chlórovaných uhľovodíkov atď. Vznikajú pri rozličných technologických postupoch (extrakcia tukov a olejov, strojárenstvo a pod.)
Účinky: do organizmu sa dostávajú najmä vdychovaním, čiastočne aj cez pokožku, prenikajú do tkanív s vysokým obsahom tukov (CNS, pečeň a kostná dreň). Väčšina rozpúšťadiel pôsobí na CNS (únava, bolesti hlavy, závraty), niektoré z nich postihujú pečeň, obličky a krvotvorné orgány.

Dráždivé látky: ide o pestrú zmes organických a anorganických látok vo forme tekutín a prachu, ktoré môžu účinkovať jedovato (napr. rozličné kyseliny a zásady), alebo po istom čase môžu spôsobovať prejavy precitlivenosti. Poškodenia pokožky prichádzajú do úvahy najmä na miestach styku s chemickou látkou alebo so znečisteným odevom.

Opatrenia: najdôležitejšou formou ochrany človeka sú opatrenia odstraňujúce alebo podstatne znižujúce znečistenie ovzdušia chemickými látkami. Ide hlavne o:
· náhradu materiálov (použitie toluénu ako rozpúšťadla namiesto benzénu);
· hermetizáciu (utesnenie) výrobných zariadení;
· prirodzené alebo umelé, celkové alebo lokálne vetranie;
· správna údržba a čistota pracovísk (základný predpoklad hygienickej a technologickej kultúry);
· kontrola a monitorovanie ovzdušia na pracovisku;
· zdravotné prehliadky pracovníkov na rizikových pracoviskách;
· použitie osobných ochranných pracovných pomôcok.

PRACH

Pôvod: pri drvení, mletí, preosievaní, miešaní, triedení, rozdeľovaní a doprave materiálu. Účinok: môže byť biologicky neútočný (prach železa a jeho zlúčenín), ale aj veľmi škodlivý. Závažné je pôsobenie toxického a alergizujúceho prachu. Prach obsahujúci voľný oxid kremičitý (SiO2) spôsobuje silikózu (zaprášenie pľúc).

Záleží na množstve vdychovaného prachu, obsahu voľného oxidu kremičitého, prítomnosti prachových častíc pod 5 μm a dĺžke expozície.
Opatrenia: v prašných prevádzkach sa vyžaduje hlavne kryť zdroje prachu a zachytávať ho čo najbližšie pri mieste vzniku, zabrániť spätnému zvíreniu prachu (pravidelne čistiť priestory od usadeného prachu), izolovať prašné práce, uplatniť vhodnú ventiláciu, prípadne pracovníka chrániť individuálne (prachotesné pracovné kabíny, ochranné kukly, protiprachové respirátory a pod.).


HLUK

Človek je čoraz väčšmi vystavený meniacej sa zvukovej kulise vo všetkých svojich prostrediach (na pracovisku, doma, na ulici, ale aj vo voľnej prírode). Každoročne sa zvyšuje hladina hluku v priemere o 1 dB. Závažné je aj kmitočtové zloženie zvuku, vyjadrované počtom kmitov.
Z hľadiska klasifikácie rozlišujeme obyčajne 4 skupiny hluku:
· 30-65 dB – človek môže pociťovať ako obťažovanie, pričom hladinu okolo 45-50 dB sprevádzajú poruchy spánku;
· 65-90 dB – vyvoláva už aj reakcie vegetatívneho nervového systému (zúženie drobných ciev, pokles vypudzovania krvi zo srdca atď.); pri 70 dB sa dá len ťažko dorozumieť, od 80 dB začína hladina nebezpečného hluku a od 90 dB možno očakávať poruchy sluchu; s hladinami 30-90 dB sa stretávame v bytoch a ich okolí, v doprave a v niektorých závodoch ;
· 90-120 dB – do úvahy prichádza poškodenie sluchového orgánu;
· nad 120 dB – hluk je pociťovaný ako bolesť a môže byť až životu nebezpečný (štart nadzvukového lietadla).
V pôsobení hluku na ľudský organizmus rozhoduje najmä individuálna vnímavosť, vek, celkový energetický obsah hluku, jeho spektrálne zloženie, dĺžka a stálosť pôsobenia alebo prerušovanie.
Opatrenia: analýza hlukových hladín na pracovisku a pri zdroji hluku, zníženie hluku pri jeho zdroji, izolácia hluku od pracovníka a použitie osobných ochranných pomôcok.


ULTRAZVUK A INFRAZVUK

Infrazvuk – mechanické chvenie v rozpätí pod 15 Hz/s; ultrazvuk – v rozpätí 15 – 20000 Hz/s. Zaujímavý je najmä ultrazvuk, ktorý sa veľmi často používa v priemysle aj zdravotníctve (pretože jeho biologické účinky sa spájajú s miestnou tvorbou tepla). Infrazvuk sa vyskytuje v baniach, v doprave, pri používaní zbíjačiek a pod. Uznáva sa jeho nepriaznivý vplyv na neuropsychický stav, napr. vo forme tzv. tryskovej choroby letcov (búšenie srdca, mdloby, únava, atď.). V priemysle to neprichádza natoľko do úvahy hlavne preto, že ultrazvuk uniká do vzduchu. Aj napriek tomu sa odporúča sledovať pracovné podmienky, lebo isté pracovné riziko (vplyv na sluch, psychologické účinky) stále existuje. Účinky infrazvuku sa podobajú na ultrazvuk.


VIBRÁCIE (OTRASY)

So škodlivými účinkami otrasov, nárazov a chvenia sa možno stretnúť pri niektorých pracovných postupoch (práca so zbíjačkou, motorovou pílou a pod.).
Najčastejším ochorením z otrasov je vazoneuróza, ktorá sa vyznačuje poškodením ciev v prstoch. Pracovníci ho pociťuj ako záchvatovité mravčenie a oziabanie, pričom im belejú prsty.

Ťažkosti z chladu majú prechodný charakter a po zmene práce zvyčajne ustupujú.
Proti škodlivým účinkom otrasov, nárazov a chvenia sa uplatňujú najmä technické opatrenia.


FORMALDEHYD

Pôvod: formaldehyd je bezfarebný plyn s ostrým, štipľavým zápachom. Je dôležitou chemikáliou používanou takmer vo všetkých priemyselných odvetviach na výrobu ďalších chemických látok, stavebných materiálov a rôznych výrobkov používaných v domácnostiach.
Hlavnými zdrojmi formaldehydu sú:
· Močovinoformaldehydová penová izolácia - začala sa používať na zatepľovanie objektov v sedemdesiatych rokoch. Koncentrácie formaldehydu u týchto výrobkov prudko klesajú po prvých mesiacoch, čo znamená, že takéto izolácie zabudované pred 5 až 10 rokmi už v súčasnosti nie sú nebezpečné.
· Výrobky z lisovaného dreva obsahujúce močovinoformal. spojivá - ide hlavne o drevotrieskové, drevovláknité dosky a preglejky, ktoré sa používajú na obklady, dlažby a v najväčšom meradle na výrobu nábytku.
· Produkty spaľovacích procesov - spaľovanie dreva, petroleja, zemného plynu a taktiež aj fajčenie cigariet prispieva svojím podielom k celkovej koncentrácii formaldehydu vo vnútornom ovzduší.
· Užívateľské produkty - patrí sem veľká skupina kozmetických výrobkov, čistiacich prostriedkov, jednorazových papierových výrobkov (poháriky, tanieriky, papierové vrecká a pod.), apretované textílie, koberce, tapety.
Účinok: Nízke koncentrácie v ovzduší pôsobia dráždivo na oči, nos a hrdlo, môžu spôsobiť slzenie, kýchanie a kašeľ. Vo vyšších koncentráciách spôsobuje nevoľnosť, dýchacie ťažkosti, ba dokonca je podozrivý aj z karcinogénnych účinkov.
Opatrenia: systematické a vyvážené vetranie miestností; utesnenie konštrukcií, v ktorých bola použitá močovinoformaldehydová penová izolácia; vytvorenie nepriepustnej povrchovej úpravy škodlivých materiálov; výmena nevhodných materiálov za materiály s nízkym obsahom škodlivín; obmedzenie pobytu v priestoroch, kde dochádza k nadmernej tvorbe spaľovacích produktov; vypratie textílií pred ich prvým použitím.


VLÁKNITÉ MATERIÁLY

Pôvod: vláknité materiály sú prírodné alebo umelé materiály pozostávajúce z množstva veľmi malých, okom neviditeľných vlákien. Azbest, ako prírodný vláknitý materiál, našiel hlavne v minulosti široké uplatnenie v stavebníctve, hlavne kvôli svojim tepelnoizolačným vlastnostiam a odolnosti voči ohňu. Hlavnými zdrojmi vlákien v ovzduší bytov sú:
· Vonkajšie ovzdušie kontaminované vláknitými látkami.
· Niektoré staršie domáce spotrebiče – sušiče vlasov, hriankovače, niektoré typy akumulátorov tepla.

· Tepelno a akustickoizolačné materiály na báze prírodných azbestových alebo umelých vlákien.
· Azbestová strešná krytina.
· Vykurovacie, vetracie a iné potrubné systémy, kde bola použitá izolácia z minerálnych vlákien.
Účinky: dlhodobé vdychovanie prachu obsahujúceho vláknité súčasti môže spôsobovať vznik veľmi vážnych zdravotných ťažkostí, ako napr. pľúcnej fibrózy, rakoviny pľúc a priedušiek alebo pľúcny mezotelióm. Riziko vzniku rakoviny pľúc je až päťnásobne vyššie, ak je vystavený pôsobeniu vláknitého prachu fajčiar – škodlivé účinky sa tým zosilňujú.
Opatrenia: azbestové materiály opatriť lakom alebo náterom, aby sa zamedzilo úniku vlákien do ovzdušia; výmena nevhodných materiálov za materiály neobsahujúce azbestové vlákna; pri výstavbe používať len kvalitné a certifikované materiály; pri montáži izolácií z minerálnych vlákien sa riadiť inštrukciami výrobcu a používať pritom ochranné pracovné pomôcky – ochranný odev, gumové rukavice a rúško chrániace ústa a nos.


RADÓN

Pôvod: radón je prírodný rádioaktívny plyn bez chute, farby a zápachu. Radón je v prírode bežne sa vyskytujúci plyn, ktorý sa do budov dostáva rôznymi spôsobmi, takže je prakticky všadeprítomný.
Hlavnými zdrojmi radónu v ovzduší budov sú:
· Podložie pod objektom, odkiaľ je nasávaný rôznymi trhlinami a netesnosťami v základovej alebo podlahovej konštrukcii, netesnosťami okolo podlahových vpustí, resp. drenážnym potrubím. · Stavebné materiály, na ktorých výrobu boli použité prírodné suroviny s vysokým obsahom rádia.
· Voda dodávaná do objektu, ktorá preteká územím so zvýšeným radónovým rizikom.
· Spaľovanie zemného plynu v objekte.
Účinky: pre človeka nie je nebezpečný samotný radón – ten je vdychovaný a vydychovaný bez prispenia k ožiareniu človeka. Omnoho nebezpečnejšie sú však rozpadové produkty radónu: polónium, olovo a bizmut. Tieto prvky sa po vdýchnutí usadzujú na prieduškách a pľúcach a ožarujú ich. Týmto sa poškodzuje tkanivo dýchacích ciest a môže to viesť až ku vzniku pľúcneho karcinómu.
Ľudská pokožka vytvára pre častice žiarenia takmer dokonalú bariéru, takže tie sa dostávajú do ľudského tela len prostredníctvom dýchacích ciest, príp. aj zažívacím traktom – potravou a vodou, kontaminovanou radónom. Radón je po fajčení druhým najvýznamnejším rizikovým faktorom pri vzniku rakoviny pľúc.
Opatrenia: systematické a vyvážené vetranie obytných miestností; utesnenie konštrukcií, ktoré sú v kontakte s podložím, kvalitné prevedenie všetkých stykov konštrukcií; vytvorenie nepriepustnej hydroizolačnej vrstvy, ktorá je najmä v prípade izolačných asfaltových materiálov s hliníkovými, medenými fóliami dostatočnou zábranou pre radón; Výmena nevhodných materiálov za materiály s nízkym obsahom radónu, resp.

vytvorenie nepriedušnej povrchovej úpravy; obmedzenie pobytu v priestoroch, kde je pravdepodobne zvýšená objemová aktivita radónu – suterény, resp. prízemia nepodpivničených objektov; ak je zdrojom voda, zabezpečiť dostatočné vetranie počas sprchovania a prania, keď jej rozprašovaním dochádza k uvoľňovaniu radónu z vody.


OXIDY DUSÍKA (NOx)

Pôvod: oxidy dusíka sú plyny vznikajúce spaľovaním paliva napr. v motoroch automobilov, vykurovacích telesách a sporákoch. Nachádzajú sa tiež v cigaretovom dyme. Zvýšené koncentrácie oxidov dusíka v ovzduší budov je možné identifikovať všade tam, kde sa používajú plynové sporáky, resp. prenosné plynové variče, a iné plynové spotrebiče, rovnako ako aj v budovách, kde sa nachádzajú zle udržiavané a nedostatočne odvetrané plynové kotly ústredného kúrenia a plynové kozuby.
Vo veľkých mestách, v blízkosti rušných ulíc, alebo v iných znečistených oblastiach môže byť hlavným zdrojom oxidov dusíka doprava.
Účinky: nemusia mať žiadne závažné účinky pre väčšinu užívateľov bytov, mimoriadne citlivé sú na ich pôsobenie hlavne deti a astmatici. U nich spôsobujú dráždenie očí, nosa a hrdla, ale aj dýchacích ciest. Vyššie koncentrácie spôsobujú dýchacie ťažkosti, kašeľ a majú za následok zvýšený výskyt respiračných infekcií, hlavne u detí.
Opatrenia: systematické a vyvážené vetranie priestorov kuchyne počas varenia, používanie odsávača vzduchu (ak je tento v kuchyni inštalovaný); pravidelná kontrola a údržba plynových spotrebičov; okamžitá výmena, prípadne vyradenie z prevádzky nevhodných spotrebičov s vysokým únikom škodlivín, ako aj pri výskyte akejkoľvek poruchy; obmedzenie pobytu v priestoroch, kde dochádza k nadmernej tvorbe spaľovacích produktov.