Prírodné rádioaktívne materiály sú všade okolo nás. Rádionuklidy vznikli pri formovaní slnečnej sústavy a podliehajú rádioaktívnej premene. Jedným z nich je aj relatívne často sa vyskytujúci prvok-urán (238U). Ako dlhodobo žijúci prvok sa urán rozpadá na ďalšie prvky. Tento rozpadový rad je ukončený nerádioaktívnym kovom - olovom (206Pb). V rozpadovom reťazci je obsiahnutý i radón, ktorý je so svojimi dcérskymi produktami najzávažnejším zdrojom prírodného žiarenia, a má na svedomí takmer polovicu radiačnej záťaže obyvateľstva.
Jeho koncentrácie v budovách boli donedávna trvale nízke, radón sa odvetrával netesnosťami a škárami v obalových konštrukciách. To sa však zásadne zmenilo v posledných rokoch, keď snahy o úsporu energie viedli k utesňovaniu miestností.
Jadrová energetika, aj napriek rozruchu okolo nej, sa na radiačnej záťaži podieľa len nepatrným percentom. Naopak, o zdravotníctve toho veľa nepočujeme napriek tomu, že jeho podiel na ožiarení obyvateľstva je podstatne výraznejší. Najmenej sme zatiaľ pokročili v eliminácii najzávažnejšieho zdroja ožiarenia - radónu. A práve v objektoch pozemných stavieb sa tento plyn vyskytuje v najväčších koncentráciách.
Radón sám nie je taký nebezpečný ako jeho dcérske produkty. Je vdychovaný a vydychovaný prakticky bez významnejšieho príspevku k ožiareniu človeka. Napriek tomu dcérske produkty, či už voľné, alebo zachytené na aerosolových časticiach, sa po vdýchnutí usadzujú na dýchacích cestách. Väčšie a ťažšie častice sa usadzujú zotrvačnosťou v horných dýchacích cestách (priedušnica, priedušky), tie najjemnejšie sa dostanú až do vnútra pľúcnych alveol. Ožiarením dcérskymi produktami radónu sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc, podľa EPA má ožiarenie 10 až 30% podiel na tomto ochorení. Účinok týchto rádioaktívnych nuklidov na zdravie človeka vo veľkej miere závisí na ich koncentrácii a na dĺžke pobytu človeka v kontaminovanom prostredí.

2. Radón a jeho rozpadové produkty v interiéri

Koncentrácia radónu je charakteristická nerovnomernosťou v čase, a závisí predovšetkým od:
- násobnosti výmeny vzduchu a jeho distibúcie,
- intenzity zdrojov radónu,
- teplotný a tlakový rozdiel,
- infiltrácia,
- sila vetra,
- priepustnosť podložia,
- miera emanácie zo stavebných materiálov a pod.
Okrem variácií v čase existujú aj variácie koncentrácií radónu v priestore objektu. Ak je zdrojom radónu podložie, potom najvyššie koncentrácie zistíme v miestnostiach, ktoré sú v priamom kontakte so zeminou.