Nasávaním pôdneho radónu z podložia budovy a súčasným utesnením konštrukcií hornej stavby sa mnohonásobne zväčšuje riziko z ožiarenia obyvateľov domu.

3.3 Stavebné materiály

Zdrojom vyšších objemových aktivít radónu v ovzduší miestnosti môže byť niekedy aj zvýšený obsah rádia (226Ra) v prírodných surovinách, napr. v žule, pieskovci, piesku, štrku, hline, vápne, z ktorých sa vyrábajú stavebné materiály. Rozpadom rádia vzniká vo vnútri materiálu radón, ktorý procesom difúzie postupuje cez póry a trhliny k povrchu, z ktorého exhaluje do interiéru objektu. K zhoršeniu radiačnej záťaže dochádza zvyčajne tam, kde sa používajú sadrové stavebné prvky z chemického sadrovca, pórobetónové alebo škvarobetónové prvky na báze kamencových bridlíc, popolčekov a škvary, tehly z odpadov po ťažbe bauxitu, odpady a dlažby vyrobené z niektorých ťažkých ílov a betóny používajúce kamenivo z hlušín alebo z kyslých vyvrelých hornín. Obsah rádia v dreve a v umelých hmotách je oproti tomu celkom zanedbateľný.
Ak obsah rádia v stavebných surovinách dosahuje vysoké koncentrácie, je potrebné vylúčiť ich z ďalšieho spracovania. V prípade, že už vyrobené stavebné materiály nie je možné použiť z hygienického hľadiska pre bytovú a občiansku výstavbu, môžu sa využiť napr. pri výstavbe komunikácií, mostov, príp. iných konštrukcií v exteriéri, kde sa produkty rádioaktívnej premeny odvetrávajú priamo do atmosféry. Pri nízkej koncentrácii rádia v stavebnom materiáli je možné jeho použitie v obytných stavbách, avšak vyžadujú si vytvorenie plynotesnej povrchovej úpravy - protiradónovými nátermi alebo tapetami stien a stropov. Nevýhodou týchto náterov je nízka životnosť - malá odolnosť voči prasklinám a trhlinám. Takéto opatrenie potom stráca účinnosť. Ďalším nedostatkom je, že pridaním vrstvy s vysokým difúznym odporom na vnútornú stranu konštrukcie, sa môžu narušiť jej vlhkostné a tepelnoizolačné vlastnosti a môže dochádzať ku kondenzácii vodných pár na vnútorných povrchoch. Preto je nutné použitie toho-ktorého opatrenia vopred komplexne zvážiť.

4. Kritériá

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb.