o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov udáva maximálne prípustné hodnoty ekvivalentnej objemovej aktivity radónu (EOAR), a to pre novú výstavbu 100 Bq.m-3 a pre existujúce domy 200 Bq.m-3.
Aby nebola prekročená hodnota EOAR v interiéri, mali by byť dodržané preventívne požiadavky:
- hmotnostná aktivita 226Ra v stavebnom materiáli nesmie prekročiť 120 Bq.m-1,
- zabezpečenie spodnej stavby proti nasávaniu pôdneho vzduchu musí byť primerané kategórii radónového rizika podložia,
- objemová aktivita používanej vody nesmie prekročiť hodnotu 50 Bq.l-1.
Splnením týchto požiadaviek pri výstavbe by sa malo zabrániť zvýšenej koncentrácii radónu v interiéri nových budov. Problémom však zostávajú existujúce budovy.
Podľa meraní EOAR v náhodne vybraných bytoch individuálnej aj komplexnej bytovej výstavby bola až v 11 % bytov prekročená hodnota 200 Bq. m-3. Maximálna hodnota (1499 Bq.m-3), rovnako ako aj najvyššia priemerná hodnota EOAR (65 Bq.m-3) bola nameraná práve na východnom Slovensku.

5. Konštrukčné opatrenia


V spodnej časti stavby, ktorá je v styku so zeminou, je potrebné okrem bežnej hydroizolácie použiť aj plynotesnú izoláciu s vysokým difúznym odporom. Najvýhodnejšie sú asfaltované pásy s hliníkovou, medenou a olovenou fóliou, prípadne plastové polyetylénové fólie. V betónovej konštrukcii v styku so zeminou je nevyhnutné zabrániť vzniku trhlín. To je možné dosiahnuť čiastočne zodpovedným návrhom zložiek betónovej zmesi, dodržaním technologického postupu pri jej spracovaní, ako aj ošetrovaním hotového betónu.
Najčastejším prípadom existujúcich budov, ktoré vyžadujú sanačné opatrenia z hľadiska optimalizácie ionizačnej zložky vnútorného prostredia, sú podpivničené budovy, kde zdrojom radónu je podložie. Pôdny radón je nasávaný trhlinami a škárami v spodnej časti stavby v styku so zeminou. Vznikajúci podtlak v budove, častokrát ešte zosilnený komínovým efektom spôsobuje zvýšenie koncentrácie rádioaktívnych látok aj vo vyšších podlažiach. Suterénne murivo je väčšinou betónové, prípadne v starších budovách aj murované, s bežnou hydroizoláciou a vrstvou tehlovej prímurovky. Ak dôjde k popraskaniu betónu alebo vzniku trhlín, neexistuje žiadna bariéra proti prenikaniu radónu do interiéru. V takýchto prípadoch je možné previesť nasledujúce sanačné opatrenia.

1. Vytvorenie odvetrávanej vzduchovej medzery
V prvom rade sa musia všetky trhliny vyspraviť injektážou cementovou maltou. Na vyrovnávací betón hrúbky 50 mm sa uložia drevené hranoly prierezu 50/80 mm v osovej vzdialenosti po 1000 mm, čím sa vytvorí vzduchová medzera so šírkou 50 mm. Tieto hranoly majú každých 50 mm prevŕtané otvory priemeru 10 mm, aby bolo zabezpečené odvetranie vzduchovej medzery. Na hranoloch je v priečnom smere ukladané laťovanie hrúbky 20 mm. Ďalšiu vrstvu tvorí profilovaná vysokohustotná polyetylénová fólia, s vysokým difúznym odporom (napr. Fondaline alebo Tefond ). Táto fólia je vyvedená až k rámu okna podzemného podlažia. Nášľapná vrstva podlahy môže byť vytvorená vrstvou betónovej mazaniny hrubej minimálne 50 mm, prípadne zosilnenou výstužnou sieťou.