Ak budeme papier a drevo používať efektívne, naša spotreba môže byť uspokojená z ekologicky hospodáriacich druhotných lesov.
Efektívne využívanie, viacnásobné použitie a recyklácia papiera a dreva chráni pralesy.

Úbytok tropických pralesov

Vo svetovom rebríčku je najekonomickejšia ťažba ihličnatých lesov mierneho pásma. Zalesnená plocha celkovo predstavuje trojnásobok plochy svetovej ornej pôdy.
Takmer 70% obyvateľov závisí na palivovom dreve ako zdroji energie. Podľa odhadu FAO (Food and Agricultural Organization) v roku 1980 trpelo akútnym nedostatkom palivového dreva 112 miliónov ľudí a ďalších 1,2 miliardy ľudí svoju potrebu uspokojovali len za cenu ničenia lesa. Osemdesiat percent dreva je v rozvojových štátoch používaných ako palivo.

Tropické pralesy sú považované za pľúca planéty – odhaduje sa, že produkujú viac než tretinu kyslíka na planéte, zároveň pohlcujú oxid uhličitý. Aj keď dažďové pralesy celosvetovo pokrývajú len asi šesť percent povrchu Zeme, žije v nich 40% všetkých druhov živočíchov a rastlín.
Tropické dažďové pralesy sú nedostatočne chránené. V tropickej Ázií je chránených 6% pralesov, v Afrike 4%, v Latinskej Amerike len 2%. Odborníci odhadujú, že k zachovaniu tohto typu lesa a jeho bohatstva by bolo potrebné chrániť najmenej desať percent jeho rozlohy. Iným dôvodom ničenia tropických pralesov je stavba veľkých priehrad. Ničenie pralesov nadobudlo v posledných desaťročiach hrozné tempo. Ročne sa vyrúbe alebo vážne naruší asi 210 000 kilometrov štvorcových tropických pralesov, čo sa rovná približne 50 hektárom za minútu. Obdobnou rýchlosťou sa šíri v týchto oblastiach púšť, lebo pralesy poskytujú i vlahu stepám a savanám, ktoré ich obklopujú. Pri ťažbe dreva je ročne otvorených 4,4 miliónov hektárov pralesa. Najväčšou prekážkou snahy o ochranu pralesov je chudoba a s tým často súvisia zadĺženosť. Je tomu tak v Brazílii, Kolumbii, Indonézii, na Madagaskare, v Peru, na Filipínach, v Thajsku a vo väčšej časti Afriky. Čo možno povedať na záver?

“Strom slobody” je preklad mena stromu neem – stromu, ktorý sa stal symbolom boja indických aktivistov proti patentovaniu ich tradičných znalostí. Neem patrí medzi mahagónové stromy. Jeho domovom je indický subkontinent. Tu ľudia už po stáročia používajú extrakty z jeho rôznych častí v poľnohospodárstve aj v tradičnej medicíne a kozmetike, napríklad proti plesniam, proti hmyzu, dokonca ako antikoncepciu. Farmaceutické a agrotechnické spoločnosti sčasti prevzali a sčasti upravili tradičné postupy a pokúsili sa ich patentovať ako vlastné objavy. Európsky patentový úrad (EPO) so sídlom v bavorskom Mníchove eviduje 51 patentových prihlášok, 11 z nich už kladne vybavil. Celosvetove bolo dodnes udelených približne 90 patentov na rôzne spôsoby využívania stromu neem.