Úvod

Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických dažďových pralesov za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri zachovaní tohoto tempa sa s nimi vysporiadame okolo roku 2057. Podľa ich definície sú dažďové pralesy také lesy, ktoré sa nachádzajú v oblasti trópov a ročne dostávajú 4 až 8m vlahy. Takéto prostredie je unikátne, nedá sa umelo vytvoriť ani obnoviť, ak raz bolo zničené. Napriek tomu, že predstavujú len 2% celkového povrchu zeme, žije v nich ( a nikde inde len v nich) viac než 2/3 všetkých rastlinných a živočíšnych druhov. Tropické pralesy sú významným regulátorom celosvetového podnebia. Regulujú cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej. Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia. Len amazonský dažďový prales produkuje okolo 40% všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi. Pri ich zániku je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Na to aby sa oxid uhličitý uvoľnil, nemusí byť strom ani spálený, stačí prirodzený proces “zomierania” rastlinného tkaniva po vyťatí. Ničenie pralesov vytvára 10-30% celosvetových emisií oxidu uhličitého. Každá štvrtá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. Vyrába sa s nich napríklad curare (súčasť anestetík), reserpín (základ mnohých tranquilizérov), scopolamín (používaný pri liečení schizofrénie). 73% z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych druhov rakoviny, pochádza takisto z tropických pralesov. Tropické pralesy sú prakticky výlučné na území tzv. krajín tretieho sveta. Nemiznú preto , že by sa chceli ich obyvatelia pomstiť ľudstvu ale preto, lebo ich obyvatelia sú chudobní. V ostatných rokoch sa svet vážne zaoberal problémom miznutia tropických dažďových pralesov. AJ TAK ICH ZMIZLO VIAC, NEŽ PREDTÝM!!!

Kampaň za záchranu pralesov

V ČOM JE PROBLÉM?

Skoro 80% veľkých svetových pralesov bolo zničených - z toho väčšina v posledných troch desaťročiach. Najväčšou hrozbou pre zostávajúcu pätinu je ťažba dreva. Každé dve sekundy sa zničí kus pralesa o ploche futbalového ihriska. V priebehu niekoľkých desaťročí môže táto plocha narásť do veľkosti rozlohy Európy. Najväčší podiel na devastácii majú veľké ťažobné spoločnosti.