Príroda prosí o pomoc

Veda a technika dosiahli úroveň, ktorá dáva človeku možnosť postupne prenechávať jednotvárnu drinu automatom a robotom, lepšie a novými spôsobmi využíva staré i nové zdroje energie, získava stále viac voľného času k rozvíjaniu svojich záujmov a schopností. Mnoho zo snov minulosti bolo splnených. Zároveň sa však objavili hrozby tak veľkého rozsahu i dosahu, že v celej histórii ľudstva nemajú obdobu. Zneužitím jadrovej energie i ďalších vedeckých objavov fyziky, chémie a biológie vo vojne môže viesť k okamžitému zničeniu civilizácie na našej planéte. Nezmyselné zbrojenie spojené s bilancovaním nad priepasťou svetového vojnového konfliktu každodenne vyžaduje nesmierne finančné náklady, vedie k nekonečnému plytvaniu surovinami a energetickými zdrojmi. S rýchlim rastom výroby a spotreby rastie na jednej strane čerpanie prírodných zdrojov, na druhej strane zase množstvo odpadu vyvrhovaného do prostredia. Honbou za maximálnym efektom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti so sebou prináša aj nové, nie vždy osvedčené pracovné postupy, využívanie nových prírodne cudzích látok. Postoje ku skutočnosti sa u každého človeka utvárajú a menia po celý život, a to i v súvislosti so zmenami situácie v životnom prostredí. Výchova k ochrane životného prostredia musia mať vždy celoživotný charakter. Ak by sa mali v budúcnosti nastoliť harmonické vzťahy medzi človekom a živ. prostredím , je dôležité začať pripravovať základne predpoklady. Plne platia slova J. A. Komenského, že “ všetka nádej na lepší stav ľudského života závisí na správnej výchove mládeže ”
Človek využíva krajinu rôznym spôsobom, v rôznej miere a rôzne dlho. Banícka činnosť mení reliéf krajiny, vodné diela ovplyvňujú klíma oblasti, spôsob hospodárenia rozhoduje o vlastnostiach pôdy, priemyselná činnosť pôsobí na čistotu ovzdušia a vôd .. . Pokiaľ človek dlhodobo využíva krajinu a jej jednotlivé časti nesmie chcieť z akéhokoľvek hľadiska hneď všetko. Musí sa naučiť hospodáriť v krajine optimálne, rešpektovať ekologické zákony prírody, využívať ich pri plánovaní a hospodárení v krajine. Je to jediná možná cesta pre ďalší rozvoj ľudskej spoločnosti.

S narastajúcou ekonomickou aktivitou ľudskej spoločnosti sa v atmosfére nachádza stále väčšie množstvo dymu, prachu a plynov.
Škodlivé látky v atmosfére môžeme rozdeliť na:
lokálne- pôsobia len v obmedzených oblastiach
globálne- pôsobia na celom svete
Zdroje znečistenia môžu byť bodové (komíny, vulkány), lineárne (diaľnica, letové dráhy lietadiel, ropovody), alebo plošné (mestské alebo priemyselné aglomerácie, povrchové bane, púšte)
Znečisťovanie povrchových vôd
Význam a dôležitosť čistých povrchových vôd pre človeka je stále väčší. Veľký dopyt po nich neustále vzrastá, a to i preto, lebo v oblastiach nieje pitnej alebo úžitkovej vody dostatok a je nutné upravovať vody povrchové na pitné alebo pre priemysel na úžitkové. V bývalom ČSSR. pripadalo na 1 obyvateľa najmenej vody v Európe. Ale aj v dnešnej dobe sme odkázaní na zrážkové vody. K znečisteniu vôd môže dojsť veľmi ľahko mnohými látkami z priemyslu (kyanidy, zlúčeninami ťažkých kovov uhľovodíkmi a ich derivátmi), ropnými produktmi (ich spracovanie i dopravou, v poľnohospodárstve priesakmi hnojív, atď.). Najčastejšou príčinou mechanického poškodzovania povrchu územia je ťažobná činnosť, výstavba a obecne silný proces urbanizácie. V súčasnej dobe sú najzastavanejšie územia USA, Anglicka, Nemecka a iné. Priamou mechanickou devastáciou územia je pôda poškodzovaná tiež nepriamo následkom rôznych výrobných i nevýrobných činností človeka. Samostatnú problematiku poškodzovania pôdy na Slovensku tvoria následky ukladania a vypúšťania odpadu. Približne u jedného zo sto väčších miest je problém skládok odpadu z hygienických a k limitujúcim faktorom rozvoja predmestských oblastí. Nemalé škodlivé je chemické znečisťovanie pôdy. Tie môžu byť plynné, kvapalné alebo plynné a môžu sa prenášať do pôd priamym transportom človeka, alebo nepriamo cez hydrosféru alebo atmosféru. V súčastnej dobe predstavujú odpady jeden z kľúčových problémov znečistenia živ. prostredia človeka. Ich význam sa v posledných desaťročiach výrazne presadzuje v celosvetovom meradle. Krivka vyjadrujúca rýchlosť, s akou sa zväčšuje ich produkcia, sa podobá krivke vyjadrujúcou počet obyvateľov na zemi. V skutočnosti je tento nárast ešte väčší, pretože stále pokračuje technický a hospodársky rozvoj spoločnosti , hlavne v rozvojových krajinách. Posudzovanie odpadov sa robí podľa rôznych hľadísk:
podľa skupenstvá na plynné, kvapalné a pevné
podľa chemického zloženia na anorganické, organické
podľa pôvodu na domový, komunálny, priemyselný, poľnohospodársky, a.i. podľa škodlivosti na netoxické, toxické, infekčné, rádioaktívne atd. podľa vzniku na odpady v mieste ťažby surovín, v mieste priemyselnej výroby, v mieste spotreby atd. Pre životné prostredie predstavuje veľmi závažný problém pevné odpady, ktoré môžu ohrozovať atmosféru, hydrosféru a pedosféru. Najčastejšie bývajú tieto odpady toxické alebo infekčné a s ich likvidáciou je spojených najviac problémov. Skladovanie odpadov: riadené skladovanie, spaľovanie, kompostovanie a spracovanie odpadov.

Len na samotnom človeku záleží, aká budúcnosť čaká prírodu.