Veda a technika dosiahli úroveň, ktorá dáva človeku možnosť postupne prenechávať jednotvárnu drinu automatom a robotom, lepšie a novými spôsobmi využíva staré i nové zdroje energie, získava stále viac voľného času k rozvíjaniu svojich záujmov a schopností. Mnoho zo snov minulosti bolo splnených. Zároveň sa však objavili hrozby tak veľkého rozsahu i dosahu, že v celej histórii ľudstva nemajú obdobu. Zneužitím jadrovej energie i ďalších vedeckých objavov fyziky, chémie a biológie vo vojne môže viesť k okamžitému zničeniu civilizácie na našej planéte. Nezmyselné zbrojenie spojené s bilancovaním nad priepasťou svetového vojnového konfliktu každodenne vyžaduje nesmierne finančné náklady, vedie k nekonečnému plytvaniu surovinami a energetickými zdrojmi. S rýchlim rastom výroby a spotreby rastie na jednej strane čerpanie prírodných zdrojov, na druhej strane zase množstvo odpadu vyvrhovaného do prostredia. Honbou za maximálnym efektom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti so sebou prináša aj nové, nie vždy osvedčené pracovné postupy, využívanie nových prírodne cudzích látok. Postoje ku skutočnosti sa u každého človeka utvárajú a menia po celý život, a to i v súvislosti so zmenami situácie v životnom prostredí. Výchova k ochrane životného prostredia musia mať vždy celoživotný charakter. Ak by sa mali v budúcnosti nastoliť harmonické vzťahy medzi človekom a živ. prostredím , je dôležité začať pripravovať základne predpoklady. Plne platia slova J. A. Komenského, že “ všetka nádej na lepší stav ľudského života závisí na správnej výchove mládeže ”
Človek využíva krajinu rôznym spôsobom, v rôznej miere a rôzne dlho. Banícka činnosť mení reliéf krajiny, vodné diela ovplyvňujú klíma oblasti, spôsob hospodárenia rozhoduje o vlastnostiach pôdy, priemyselná činnosť pôsobí na čistotu ovzdušia a vôd .. . Pokiaľ človek dlhodobo využíva krajinu a jej jednotlivé časti nesmie chcieť z akéhokoľvek hľadiska hneď všetko. Musí sa naučiť hospodáriť v krajine optimálne, rešpektovať ekologické zákony prírody, využívať ich pri plánovaní a hospodárení v krajine. Je to jediná možná cesta pre ďalší rozvoj ľudskej spoločnosti.