Mnohé z požiadaviek európskych smerníc sa v našom práve vôbec nevyskytujú, ako napríklad emisné limity pre niektoré druhy znečisťujúcich látok, štandardy pre niektoré druhy technológií a produktov, a tiež celé regulačné systémy pre niektoré chemické látky a geneticky modifikované organizmy.
Na druhej strane je možné povedať, že slabinou európskej environmentálnej politiky je absencia nástrojov, ktoré sú vo všeobecnosti považované za progresívne a efektívne. Napríklad európska legislatíva definuje iba málo ekonomických nástrojov, ktoré sú prakticky obmedzené na environmentálne poplatky. V dôsledku toho, že daňová politika zostáva v kompetencii členských krajín, neexistujú na európskej úrovni žiadne environmentálne dane. Európske smernice pre strategické environmentálne posudzovanie alebo občiansku zodpovednosť za poškodzovanie životného prostredia, ktoré by zaviedli nástroje osvedčené na úrovni členských krajín alebo v zahraničí, zostávajú už roky zablokované v legislatívnom procese.
Vo všeobecnosti sa o environmentálnej politike EÚ hovorí ako o politike najnižšieho spoločného menovateľa, to znamená, že ciele tejto politiky sú definované cieľmi najmenej progresívnej členskej krajiny. Aj keď v niektorých prípadoch jednotlivé členské krajiny dokážu zablokovať legislatívne iniciatívy, ako napríklad horevuvedené, vo väčšine prípadov platí, že environmentálne progresívne krajiny si dokážu presadiť svoje environmentálne inovácie na európskej úrovni. Pozitívnym prvkom environmentálnej politiky EÚ sú aj zmienené aktivity zamerané na integráciu rezortných politík. Aj keď je EÚ kritizovaná za pomalý postup, sú správy rezortných ministerských rád výrazným pokrokom v porovnaní so situáciou na Slovensku.

Legislatíva EÚ v oblasti životného prostredia
Legislatíva Európskej Únie v oblasti životného prostredia sa vyvíjala viac ako 30 rokov a dnes pozostáva z vyše 300 právnych dokumentov. Samotný počet právnych dokumentov ktoré budú musieť krajiny Strednej a Východnej Európy v skutočnosti prijať ako podmienku vstupu je však podstatne menší. Takzvané environmentálne acquis pozostáva v súčasnosti hlavne z približne 70 direktív. Aby to však nebolo také jednoduché mnohé z nich boli niekoľko krát doplnené takzvanými „dcérskymi“ direktívami, k čomu treba navyše prirátať relevantné nariadenia. Legislatíva EU je dynamický proces a podlieha neustálemu vývoju. Je preto dôležité chápať kam bude vývoj v tejto oblasti sledovať.
Legislatíva sa týka najmä ovzdušia, vody, manažmentu odpadov, ochrany prírody, kontrola priemyselného znečistenia a rizík, chemických látok a geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a jadrovej bezpečnosti.
V oblasti ovzdušia, smernice stanovujú prípustné limity hlavných znečisťujúcich látok pre prostredie, ako aj emisné limity pre stacionárne a mobilné zdroje a štandardy pre výrobky, ktorých používanie znečisťuje ovzdušie (napr. palivá).