Táto skupina noriem vytvára podmienky pre určovanie vhodných technológií, postupy posudzovania zhody, nepovinnú certifikáciu výrobkov, systémov riadenia a dobrovoľné environmentálne označovanie.

Očakávané prínosy zo zavedenia a realizácie sú:
a.) Ekonomické efekty:
- priame zníženie nákladov:
- lepšie využitie zdrojov;
- zníženie poplatkov a pokút;
- získanie bónusov na poistnom apod.
- nepriame komerčné výhody:
- zlepšenie imidžu;
- väčší priestor na trhu;
- popredné postavenie na trhu.

b.) Technické efekty:
- inovácia technológií;
- zvýšenie účinnosti technologických strojov a zariadení;
- vysoká funkčnosť metrologického systému;
- efektívnosť investícií;
- operatívnosť údržby;
- zníženie spotreby energie.

c.) Organizačné a personálne efekty:
- zníženie rizík:
- výraznejšia istota dodržiavania environmentálnych predpisov;
- ujasnenie trestnej a občianskej zodpovednosti;
- významný príspevok k zabezpečeniu bezpečnosti a zdravia zamestnancov;
- uľahčenie predvídania nepriaznivých situácií;
- pripravenosť na riadenie krízových situácií.
- zefektívnenie činnosti ľudí v podniku:
- postupný rozvoj komunikačných prepojení;
- rozvoj proaktívnosti a preventívneho myslenia;



6 Záver


Rozhodnutie vrcholového manažmentu o zavádzaní environmentálnych manažérskych systémov a následnom prijatí oficiálneho záväzku a prehlásenie je zložitým a závažným procesom, ktorý vyžaduje zhodnotenie komplexnej situácie podniku.

Vedenie podniku musí v tomto kontexte analyzovať vonkajšie a vnútorné vzťahy, podmienky, možnosti a vplyvy. Musí ich hodnotiť systémovo vo vzájomnom kontexte a rôznych časových dimenziách. Zhodnotenie vnútornej situácie podniku je komplexným prehodnotením podniku, pomocou ktorého získa vrcholový manažment informácie, na základe ktorých pri zohľadnení vonkajších faktorov bude môcť dať prehlásenie, že sa zaväzuje sústavne zlepšovať svoj profil k životnému prostrediu.

Použitá literatúra:


1. Kolektív autorov: Environmentálne orientovaný systém riadenia podniku. ASPEK, Bratislava, 1997. 2. Kollár, V.: Environmentálne aspekty manažérstva. Ekonóm, Bratislava, 1998.

3. Zelený, J.: Environmentálna politika a manažment. FEVT TU Zvolen, 1999.

4. Agenda 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. MZP SR, Bratislava, 1996.

5. Manažérstvo životného prostredia (EMAS, EMS), zborník SAŽP, Banská Bystrica, jún 1997, strana 10 - 17.







































2 Globalizácia, trvalo udržateľný rozvoj a globálne environmentálne problémy


Negatívny dopad ľudskej činnosti na prírodu a svoje okolie dosiahol taký stupeň, že sú iniciované logické spätné väzby a ľudská činnosť ohrozuje existenciu samotného človeka.
Osobitný význam v týchto vzájomných interakciách má aj problém globalizácie. Táto je charakterizovaná ako stupeň procesu vývoja, v ktorom sú ekonomika, obchod, technológia a komunikácia čím ďalej tým viac medzinárodné. Korene toho procesu siahajú do minulosti.
V konkrétnej podobe sa však tento proces v súčasnosti prejavuje:
1. vzrastajúcou vzájomnou závislosťou ekonomík, v ktorej hlavnými aktérmi sú medzinárodné organizácie (EÚ, OECD, WTO) svetová ekonomika prekračuje hranice;
2. vzrastajúcou vzájomnou závislosťou medzi jednotlivými štátmi, každé lokálne konanie má globálnu odozvu;
3. globálnym vojenským prerozdelením sveta;
4. regionálnou deľbou práce vo svetovom meradle a postupnou internacionalizáciou pracovnej sily;
5.