- nové technologické postupy;
- intenzívne využitie biokatalyzátorov;
- zariadenia v ekologickom prevedení;
- biodegradabilné produkty, obaly, pomocné suroviny;
- zachovanie genofondu;
- zvyšovať biologickú produkciu;
- ochrany biodiverzity;
- ochrana pracovného prostredia;
- zvýšiť účinnosť fotosyntézy;
- geneticky modifikované organizmy.

 Princíp efektívnosti a hojnosti

Minimalizovať materiálové a energetické toky a znižovať straty účinnými technickými a inými opatreniami, optimalizovať procesy a maximálne využívať suroviny, zamedziť plytvaniu s materiálom, hotovými výrobkami a energiou. - environmentálny manažment;
- environmentálne inžinierstvo;
- nové netradičné zdroje energie a nové materiály;-
- prehodnotiť vzťah trhového mechanizmu k ŽP;
- zmena negatívnych návykov spotrebiteľov, prehodnotiť ich potreby
- envirovýchova;
- potraviny pre zdravie;
- technika regulácie a využitie tepla;
- intenzifikácia technologického procesu.

 Princíp globality a lokality

Orientovať ekonomické aktivity v miestnom regióne na maximálne využitie materiálových, technických a ľudských zdrojov, zabezpečiť pokrývanie, resp. uspokojovanie potrieb občanov z miestnych zdrojov v maximálnej možnej miere využívať všetky aktivity a činnosti realizovať vo väzbe na svetové globálne problémy. - zvýšenie aktivity miestneho hospodárstva;
- racionálna diverzifikácia ekonomických aktivít;
- maximálne využitie prírodných zdrojov, špecifík a priorít regiónov;
- zvýšenie právomocí a väzieb lokálnych a globálnych problémov.

Environmentalistiku už v 21. storočí nebude možné chápať len zúženie ako „nejakú multidisciplinárnu náuku – vedný odbor" alebo „úzko vymedzený druh ľudskej činnosti“. Vedome alebo nevedome sa stáva sférou ľudského záujmu (na báze odvekej existenčnej ľudskej potreby) tak, ako ekonomická sféra a sociálna sféra, postupne s príslušným „vybavením“. Všetka tri sféry pôsobenia človeka predstavujú „spojené nádoby“ v určitom životnom prostredí, od ktorého od nepamäti existenčne závisia, nakoľko:
- životné prostredie je pre ekonomický systém zabezpečením existencie ľudstva. Poskytuje biologický, chemický a fyzikálny systém umožňujúci existenciu života.
- životné prostredie je zásobáreň prírodných zdrojov tým, že poskytuje suroviny a energiu potrebnú pre ekonomickú činnosť a pôdu pre poľnohospodársku produkciu.
- významnou funkciou životného prostredia pre ekonomický systém je jeho schopnosť byť médiom na odvádzanie škodlivých látok. V súvislosti s tým si treba uvedomiť, že v systéme životného prostredia je možné uložiť veľké množstvo „odpadu“, no len do bodu únosnosti, po ktorý nedôjde k narušeniu asimilačnej schopnosti jednotlivých zložiek životného prostredia.
- poskytuje občanom služby skrášľujúce a spríjemňujúce ich život.

Stav týchto troch sfér v „spojených nádobách“ a ich harmonizácia bude determinovať možnosti trvalo udržateľného rozvoja a života. Nevyrovnanosť hladiny v hociktorej z nich, ak nedôjde k okamžitej koncentrácií síl k ich ustáleniu, vytvorí „ šikmú plochu „ s narastajúcim sklonom.