Pôdnym sorbčným komplexom sú slabo zadržiavané a môžu prenikať aj do značných vzdialeností.

PESTICÍDY:
sú zlúčeniny chemických látok syntetického alebo aj prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiadúcich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb, surovín a výrobkov, ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá.
Podľa biologického účinku ich delíme na:
1. insekticídy -proti hmyzu a roztočom,
2. herbicídy -proti burinám,
3. fungicídy -proti hubám.(napr.PCP)
4. zoocídy- proti živočíšnym škodcom
5. iné-napr.repelenty,atraktanty...
Povolené limity pesticídov v potravinách sú dané hygienickými predpismi. Medzi najvýznamnejšie pesticídy patria chlórované uhľovodíky (DDT, DDE, BHC, metoxychlór, heptachlór), organofosforové zlúčeniny (metatión,paratión). DDT:
pôvodne objavený ako liek proti malárii a žltej horúčke,rozpustný v roztokoch,v prírode sa neodbúráva,je karcinogénny,kedysi sa používal na posyp proti pásavkám zemiakovým.dnes je zakázané ho aplikovať. Fenoly:
používajú sa ako dezinfekčné prostriedky,farbivá,insekticídy a herbicídy ako aj vo vývojkách

POLYCHLÓROVANÉ BIFENYLY( PCB):

rozkladajú sa pri teplote nad 300 stupňov celzia,používajú sa ako dielektriká do kondenzátorov,transformátorov,ako farby,laky,plastyfikátory a na impregnáciu dreva.
Sú to jedy vznikajúce pri pyrolytických procesoch do 900stupňov celzia,vznikajú z chlórfenolov,chlórdifenyléterov ,polychlórbifenylov a pod.
Účinky:ireverzibilné poškodenie pečene,hepatitída,chlóraknékarcinogény,nervové jedy.
Ochrana:dvojspaľovanie,chlórderiváty sa nahrádzajú fluórovými deriovátmi(sú drahšie a menej účinné).


MIKROBIOGÉNNEPRVKY:
Mangán (Mn), Kobal(Co): Obidva prvky patria k dôležitým mikroelementom pre živočíchy a mikroorganizmy, mangán i pre rostliny. Vysoké obsahy v pôde sú väčšinou geogénneho pôvodu, v prípadoch antropogénneho pôvodu je zdrojom metalurgický priemysel, prípadne aplikácia odpadov. Extrémne obsahy pôsobí toxicky na rastliny, u mangánu predovšetkým na kyslých pôdach tropickej klímy.
Zinok(Zn): je veľmi dôležitým mikroelementom. V dôsledku širokého využitia v priemysle, doprave a stavebníctve se dostáva do prostredia vo forme emisií a odpadov. Bežné sú zvýšené obsahy v pôdach mestských aglomerácií. Spolu s Cu, Ni a Cr spočíva nebezpečnosť zinku v jeho fytotoxicite - pri vysokých obsahoch v pôde môže znižovať pôdnu úrodnosť.
MAKROBIOGÉNNE PRVKY:
Chlór: Chlór nie je vo vode obsiahnutý prirodzene. Do vôd sa dostáva pri dezinfekcii chloráciou. Aktívny chlór značne škodí rybám a iným vodným živočíchom. Pridaný v obvyklých dávkach do pitnej vody nepáchne. To, čo označujeme spravidla ako chlórový zápach alebo pachuť nie je chlór, ale jeho zloúčeniny so zbytkovými organickými látkami, ktoré prešli vodárenskou úpravou.