Kontaminanty podzemných vôd a pôd

Kontaminanty môžeme posudzovať a triediť podľa rôznych kritérií. Týmito kritériami môžu byť buď jednotlivé fyzikálne, či chemické vlastnosti, spôsob použitia, chovania sa v životnom prostredí alebo spôsob sanácie zasiahnutých lokalít.
Všeobecne kontaminanty delíme do dvoch základných skupín:
- organické
- anorganické
Organické kontaminanty sú v princípe rozložiteľné až na ekologicky neutrálne (H2O, CO2), alebo relatívne neškodné zlúčeniny (sírany,dusičnany,chloridy).
Väčšina anorganických kontaminantov podlieha biologickému, či chemickému rozkladu v prakticky nevýznamnej miere. Tieto látky je teda potrebné buď z veľkých objemov kontaminovaných materiálov extrahovať a po zakoncentrovaní do objemov o niekoľko radov nižších využiť alebo bezpečne ich uložiť, alebo ich chemicky či inak imobilizovať
Z hľadiska vykonávaných sanácií sa kontaminanty delia:
1, prchavé organické látky (Volatile Organic Compounds- VOC)
( acetón, akrolein, sírouhlík, etylester,styrén ,vinylacetát(nehalogénové) a chloroform, tetrachlormetán, vinylchlorid (halogénové) atď)
2, semiprchavé organické látky(Semivolatile Organic Compounds- SVOCs) (dichlórfenol, dichlórbenzén, chlóranilín,....(halogénové), dimetylftalát, dibenzofurán, benzidín ....(nehalogénové), Dieldrin, Aldrin, Chlordan, heptachlór,..(pesticídy),pyrén, naftalén, antracén,...(polyaromatické látky).Zvláštnou skupinou prísne sledovaných chlorovaných kontaminantov sú polychlorované bifenyly(PCBs),podobne sledovaný je aj pentachlórfenol(PCP), ktorý bol používaný na ochranu dreva. Je veľmi odolný voči pôsobeniu tepla, chemických činidiel a mikroorganizmom.)
3, ropné látky(Fuels)
(zložité zmesi pohonných látok)
4, anorganické látky vrátane rádioaktívnych prvkov(Inorganics)
(ťažké kovy(Pb, Hg, Cd, Cr, Cu),kyanidy, fluoridy, rádioaktívne kontaminanty)
5, výbušniny(Explosives)
(TNT-pikráty, RDXTNB, Tetryl DNB, 2,4-DNT nitroglycerín, nitroaromáty…)
Relatívne i absolútne, čo sa týka kontaminácie, je najviac postihnutá pôda, lebo ďalšie - ovzdušie a čiastočne aj voda, sa očisťujú na jej konto, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o pôdu poľnohospodársku alebo lesnú.

Kontaminanty, väčšinou ako heterogénne zmesi anorganických a organických látok, sú posudzované z hľadiska pôvodu ako:
 abiogénne prvky a ich zlúčeniny rizikového charakteru:Sb,Cr, F,Cd,Ni,Pb,Hg,V a As,
 mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku: B, Co, Mn, Cu, Mo, Zn,
 makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku:N,P,K, Mg,S, Na,Ca, Cl,
 indikátory rádioaktívneho znečistenia: Cs, Sr, I a U. V zásade možno kontaminujúce látky rozdeliť takto:
- biologické - znečistenie je spôsobené patogénnymi organizmami, choroboplodnými zárodkami a toxickými látkami,
- organické - fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlorované bifenyly, alebo organochlorové zlúčeniny vznikajúce ako produkty mikrobiálnej premeny použitých komunálnych odpadov,
- rádioaktívne - spôsobené produktami rádioaktívneho rozpadu Cs 137, Sr 90, I 131, Zr 95 a iné,
- chemické - pesticídy na báze anorganickej a organickej, priemyselné hnojivá s obsahom nežiadúcich prvkov, suroviny na výrobu hnojív, hlavne fosforečných, priemyselné komposty na báze komunálnych odpadov a kalov z ČOV. Zdroje kontaminujúcich látok môžu byť nasledovné:
- kontaminanty nachádzajúce sa ako prirodzená (prírodná) zložka v horninách a mineráloch, zvetrávaním ktorých sa vytvorila pôda. (koncentracie neantropogenneho povodu). - kontaminanty nachádzajúce sa ako akcesorické súčasti živín v niektorých bežne používaných priemyselných hnojivách, pesticídoch, ale i hnojivách animálnych, ako i priemyselne vyrábaných kompostov. Môžu byť ťiež súčasťou niektorých melioračných hmôt na báze sekundárnych surovín, závlahových vôd, alebo výsledkom havárií na ropovodoch. - kontaminanty ako produkty veternej a vodnej erózie ako kontaminanty geochemické ,
- kontaminanty pochádzajúce z emisií energetických zariadení a technológií. Bližšie k niektorým kontaminantom:
ŤAŽKÉ KOVY:
Arzén
je široko zastúpený v životnom prostredí, prirodzene sa nachádza v zemskej kôre, zvýšené obsahy sú často viazané na ložiská niektorých kovov.Emisie As sú celosvetovo odhadované na 73 540t/rok s rozložením 60:40 medzi prirodzené a antropogénne zdroje.
Zdroj : dostáva sa do životného prostredia vo forme pesticídov, látok pre konzerváciu dreva a látok pre urýchlenie rastu hydiny a bravov.
Prirodzený obsah arzénu v pôdach:sa pohybuje v rozmedzí od 1 do 40mg/kg.
Doporučený limit pre zahájenie sanácie: je 140mg/kg v zemine a 100mg/l v podzemnej vode.
V pôdach môže existovať ako :arzeničnan As(V) – bežnejšia forma, arzenitan As(III) - toxickejšia forma, alebo vo forme organických zlúčenín. Narozdiel od väčšiny ťažkých kovov sú organické zlúčeniny arzénu menej toxické ako anorganické.(Pozn.

As nie je pravý kov, ale je zaradzovaný medzi 8 prísne sledovaných RCRA kovov ).
Chovanie arzeninčnanov v pôde je analogické chovaniu fosfátou pre ich chemickú podobnosť.Fe, Al a Ca znižujú mobilitu arzénu tvorbou nerozpustných zlúčenín s arzeničnanmi.
Arzenitany sú 4 -10 x rozpustnejšie.Za anaeróbnych podmienok môžu byť arzeničnany redukované na arzenitany, ktoré sú schopné sa viac vymývať kôli ich vyššej rozpustnosti.
Rastlinami je arzén prijímaný obtiažne, jeho nebezpečenstvo spočíva najmä v priamom vstupe do organizmu alebo v kontaminácii vôd.Je to karcinogénny a mutagénny prvok. Chróm:
spolu s Niklom patrí k prvkom esenciálnym pre živočíchy, toxicita sa prejavuje najmä zníženými výnosmi na silne kontaminovaných pôdach.
Zdroj chrómu : je metalurgický priemysel, výroba farieb, garbiarstvo a impregnácia dreva.
Prirodzený obsah v pôde: od 10 do 100mg/kg,
Doporučený limit pre sanáciu: 1000mg/kg v pôdach a 300mg/l pre podzemné vody.
V pôdach alebo podz.vode môže existovať ako: Cr3+ a Cr6+.
Podstatne viac toxický je šesťmocný chróm, ktorý v závislosti od pH existuje vo forme chrómanu alebo dichrómanu, nie je vzhľadom k svojeje oxidačnej schopnosti veľmi stabilný.
Najmä v prítomnosti organických látok a pri nižších hodnotách pH prechádza na viac stabilný chróm trojmocný.Vo väčšine pôd sa tento vyskytuje vo forme minimálne rozpustného oxidu alebo hydroxidu chromitého.
Meď:
Je významným esenciálnym prvkom pre rastliny a živočíchy.Pri nadbytku môže pôsobiť fytotoxicky a znižovať produkciu biomasy.Obsahy v pôde nie sú nebezpečné pre živočíchy. Najvýznamnejší zdroj:elektrotechnický priemysel a výroba zliatin
Prirodzený obsah v pôde: sa pohybuje od 20 do 30mg/kg
Doporučený limit pre sanáciu:1500mg/kg pre pôdy a 500mg/l pre podzemné vody
V kontaminovaných pôdach sa vyskytuje: vo forme Cu2+ , veľmi často v komplexoch s organickými ligandami.
Olovo:
je najrozšírenejšie z ťažkých kovov.Fytottoxicita olova sa dostavuje až pri jeho extrémnych obsahoch v pôde.Príjem rastlinami je relatívne nízky.
Pri intoxikácii olovom je najviac postihnutá tvorba krvi, nervový systém, tráviace ústroje a ľadviny.O karcinogenite nie sú dostatočné dôkazy.
Najvýznamnejší zdroj: akumulátory, olovnatý benzín a výroba farieb
Prirodzený obsah v pôde: od 10 do 30 mg/kg
Doporučený limit pre sanáciu:800mg/kg pre pôdy a pre podzemné vody 200mg/l.
V pôdach sa vyskytuje:v troch oxidačných stavoch Pb0 ,Pb2+a Pb4+.Pomerne netypická je tvorba zrazeniny so síranovým aniónom.
Ortuť:
Pre rastliny je ortuť zle prijateľná a aj fytotoxické účinky sú nízke.Riziko vyplýva z priameho vstupu do organizmu, prípadne zo vstupu do rastlín cez vegetačné orgány.

Pre človeka je vysoko toxická metylnatá ortuť.
Najvýznamnejší zdroj:spracovanie rúd, elektrotechnický priemysel, spaľovanie uhlia, výroba ochranných prípravkov pre poľnohospodárstvo
Všetky zlúčeniny ortute sú pre človeka mimoriadne toxické
Prirodzený obsah v pôde: pohybuje sa v jednotkách až desiatkach mikrogramov na kilogram
Doporučený limit pre sanáciu:20mg/kg pre pôdy a 5mg/l pre podzemné vody
V pôdach sa vyskytuje:v oxidačných stavoch Hg0,Hg22+ a Hg2+.
Vzhľadom k silnej ochote vytvárať komplexy zostáva zriedka vo forme voľného iónu. Dôležitá je prchavosť kovovej ortuti , ktoré v mnohých prípadoch zodpovedá za jej šírenie zložkami životného prostredia
Kadmium:
Emisie Cd sú celosvetovo odhadované na 8 100 t/rok, z čoho 7 300 t. pripadá na antropogénne zdroje. Mezi rizikovými prvkami se vyznačuje relatívne vysokou mobilitou ako v pôdnom profile, tak v systéme pôda - rastlina , poprípade pôda – voda.
Medzinárodná agentúra pre výskyt rakoviny (IARC) zaradila Cd do II.stupňa karcinogénov.
Najvýznamnejší zdroj kadmia v životnom prostredí je metalurgický priemysel, výroba pigmentov, a elektrotechnický priemysel.Do pôd sa dostáva z kalov(čističky odpadových vôd), atmosferickou depozíciou a čiastočne sprevádza fosforečnanové hnojivá.
Prirodzený obsah v pôde: spravidla neprevyšuje 1mg/kg, prirodzene sa vyskytuje v zemskej kôre.často v rudách sprevádza zinok a olovo.
Doporučený limit pre sanáciu:30mg/kg pre pôdy a 20mg/l pre podzemné vody
Nebezpečnosť kadmia pre človeka je daná predovšetkým jeho schopnosťou kumulovať sa v pečeni.
V pôdach a podzemných vodách sa vyskytuje : ako Cd2+
Nerozpustené formy kadmia javia ochotu prechádzať do roztoku už na rozhraní neutrálnej a mierne kyslej oblasti, čím sa výrazne odlišuje od chrómu alebo medi.Jeho chovanie je veľmi podobné chovaniu zinku.



DUSIČNANY:
Dusičnany se od nepamäti v istých (nízkých) koncentracích vyskytovaly v pôde a vo vodách Zeme, keďže dochádzalo k atmosférickým výbojom v ovzduší, pri ktorých vznikajú oxidy dusíka, k bakteriálnej fixácii molekulárneho dusíka niektorými rastlinami a k rozkladu bielkovinovej hmoty (organického dusíka). Kolobeh dusíka, ktorým si príroda udržuje svoju rovnováhu, je založený na biochemickej oxidácii zlúčenín dusíka nitrifikačnými baktériami alebo naopak redukcii baktériami denitrifikačnými. Základná schéma biochemickej oxidácie: organický dusík - amonný ión NH4+ - dusitany NO2- - dusičnany NO3-.
Dusičnany sú spotrebovávané rastlinami, ktoré ich zabudovávajú do svojich buniek ako organický dusík. Tým se kolobeh dusíku uzatvára. Podmienkou týchto javov v pôde a vode je prítomnosť kyslíka. Za neprítomnosti kyslíka probiehajú tieto procesy obrátene.Hlavnou príčinou vysokých koncentracií dusičnanov je intenzifikácia (chemizácia) poľnohospodárstva, vysoké dávky dusíkatých hnojív. Tie sa zmývaním dostávají do povrchových vôd a priesakom do vôd podzemných.

Kvôli obtiažnosti odstraňovania dusičnanov z pitných vôd sa označuej dusičnanový problém za nejväčšiu pohromu vo vodárenstve od dôb, kedy bol dezinfekciou vyriešený problém prenosu infekčných chorôb vodou. Zdravotné nebezpečenstvo dusičnanov (NO3-) vyplýva z možnosti ich bakteriálnej redukcie v zažívacom trakte človeka na toxické dusitany (NO2-). Dusitany se zlučujú v žalúdku so sekundárnými amínmi prinášenými potravou na karcinogenne N-nitrosoaminy. Štatisticky bola dokázaná závislosť zvýšeného výskytu rakoviny pečene, žalúdku, hrubého čreva a močového mechúra na obsahu dusičnanov vo vode. V prípade tzv. dusičnanovej alimentárnej methemoglobinaémii (DAM) kojencov dochádza k tomu, že dusitany reagujú s krevným farbivom hemoglobínom na methemoglobín, ktorý nie je schopný prenášať kyslík. Kojenec je tak môže udusiť, podobne ako pri otrave oxidom uhličitým, náchylní sú kojenci do troch mesiacov veku,ich krv totiž obsahuje tzv. fetálný hemoglobín, ktorý ľahšie reaguje s dusitanmi než hemoglobín A, nachádzajúci sa v krvi starších kojencov, detí a dospelých.Okrem toho enzymatický systém najmladších kojencov nie je dostatečně vyvinutý. Za štatisticky bezpečnú koncentráciu dusičnanov ve vode z hľadiska prevencie DAM sa považuje 15 mg/l NO3-.Norma pre pitnú vodu doporučuje koncentráciu dusičnanov do 15 mg/l NO3- a ako medznú najvyššiu hodnotu určuje 50 mg/l NO3-. Pitná voda však ni je jediným zdrojom dusičnanov v ľudskej výžive. Dusičnany se vyskytujú i v potrave, zvlášť v zelenine.
Pri rozklade organickyých látok sa primárne uvolňuje amoniakálny dusík, ktorý sa postupne počas nitrifikácie oxiduje na dusitany až dusičnany. Dôkaz amoniakálneho dusíka v podzemných vodách indikuje čerstvé znečistenie naviac aj skutočnosť, ze k infekcii došlo z blízkeho zdroja, pretože ióny amoniakálneho dusíka sú značne zadržiavané sorpciou v pôdnom komplexe. Vytvára sa ale aj rozkladom organických látok rastlinného pôvodu alebo sa môže v podzemných vodách vytvárať redukčnými cestami z vyšších oxidačných stupňov dusíka (napr. vo vodách z rašelinísk alebo v železnatých pôdach). Zdrojom amoniakálneho dusíka možu byť aj vody z polí, ktoré sú hnojené dusíkatými hnojivami. Značnú indikačnú hodnotu fekálneho znečistenia majú dusitany, ktoré vznikajú z amoniakálneho dusíka nitrifikáciou. Rýchlo sa oxidujú, pôdou sú značne zadržiavané a ich prítomnosť tiež svedčí o nedostatočnej pôdnej filtrácii.
Dusičnany ako konečné produkty nitrifikácie sa už neradia medzi indikátory fekálneho znečistenia.

Pôdnym sorbčným komplexom sú slabo zadržiavané a môžu prenikať aj do značných vzdialeností.

PESTICÍDY:
sú zlúčeniny chemických látok syntetického alebo aj prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiadúcich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb, surovín a výrobkov, ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá.
Podľa biologického účinku ich delíme na:
1. insekticídy -proti hmyzu a roztočom,
2. herbicídy -proti burinám,
3. fungicídy -proti hubám.(napr.PCP)
4. zoocídy- proti živočíšnym škodcom
5. iné-napr.repelenty,atraktanty...
Povolené limity pesticídov v potravinách sú dané hygienickými predpismi. Medzi najvýznamnejšie pesticídy patria chlórované uhľovodíky (DDT, DDE, BHC, metoxychlór, heptachlór), organofosforové zlúčeniny (metatión,paratión). DDT:
pôvodne objavený ako liek proti malárii a žltej horúčke,rozpustný v roztokoch,v prírode sa neodbúráva,je karcinogénny,kedysi sa používal na posyp proti pásavkám zemiakovým.dnes je zakázané ho aplikovať. Fenoly:
používajú sa ako dezinfekčné prostriedky,farbivá,insekticídy a herbicídy ako aj vo vývojkách

POLYCHLÓROVANÉ BIFENYLY( PCB):

rozkladajú sa pri teplote nad 300 stupňov celzia,používajú sa ako dielektriká do kondenzátorov,transformátorov,ako farby,laky,plastyfikátory a na impregnáciu dreva.
Sú to jedy vznikajúce pri pyrolytických procesoch do 900stupňov celzia,vznikajú z chlórfenolov,chlórdifenyléterov ,polychlórbifenylov a pod.
Účinky:ireverzibilné poškodenie pečene,hepatitída,chlóraknékarcinogény,nervové jedy.
Ochrana:dvojspaľovanie,chlórderiváty sa nahrádzajú fluórovými deriovátmi(sú drahšie a menej účinné).


MIKROBIOGÉNNEPRVKY:
Mangán (Mn), Kobal(Co): Obidva prvky patria k dôležitým mikroelementom pre živočíchy a mikroorganizmy, mangán i pre rostliny. Vysoké obsahy v pôde sú väčšinou geogénneho pôvodu, v prípadoch antropogénneho pôvodu je zdrojom metalurgický priemysel, prípadne aplikácia odpadov. Extrémne obsahy pôsobí toxicky na rastliny, u mangánu predovšetkým na kyslých pôdach tropickej klímy.
Zinok(Zn): je veľmi dôležitým mikroelementom. V dôsledku širokého využitia v priemysle, doprave a stavebníctve se dostáva do prostredia vo forme emisií a odpadov. Bežné sú zvýšené obsahy v pôdach mestských aglomerácií. Spolu s Cu, Ni a Cr spočíva nebezpečnosť zinku v jeho fytotoxicite - pri vysokých obsahoch v pôde môže znižovať pôdnu úrodnosť.
MAKROBIOGÉNNE PRVKY:
Chlór: Chlór nie je vo vode obsiahnutý prirodzene. Do vôd sa dostáva pri dezinfekcii chloráciou. Aktívny chlór značne škodí rybám a iným vodným živočíchom. Pridaný v obvyklých dávkach do pitnej vody nepáchne. To, čo označujeme spravidla ako chlórový zápach alebo pachuť nie je chlór, ale jeho zloúčeniny so zbytkovými organickými látkami, ktoré prešli vodárenskou úpravou.

Chlór reaguje aj s vodnými organizmami: rybí pach vzniká pri styku chlóru s :Asterionella, Synedria, či zelenými riasami (Eudorina, Desmidium), reakciou chlóru s inými riasami či vyššími baktériami vznikajú pachy, označované ako trávnaté, zatuchlé alebo odporné, reakciou s fenolmi vzniká "nemocničníý" zápach atď.Uvedené pachové závady sú tým zretelnejšie, čím väčššie je nachlorované znečistenie a dávky chlóru i čím dlhšia je doba pôsobenia chlóru. Bolo dokázané, že při chlorácii pitnej vody z látok humínového typu,rias a niektorých dusíkatých organických zlúčenín vznikajú trihalometány( chloroform, brómdichlórmetán, bromoform).
Chloroform: sa považuje za mutagénnu a karcinogénnu látku
Vápnik,horčík:
Asi štvrtinu potrebných esenciálních minerálnych látok vo využiteľnej forme získava človek len vodou. Značné percento potrebného množstva Ca, Mg, Fe je sprostredkované vodou. Železo:
Obsah železa vyskytujúceho sa vo vode je hygienicky bezvýznamný. Ovplyvňuje však senzorické vlastnosti vody,hlavne chuť, farbu a zákal vody.

BAKTERIOLOGICKÉ KONTAMINANTY:
Z biologických požiadaviek je nutné venovať pozornosť výskytu patogénnych prvkov, červov, siníc a rias. Okrem toho, že produkty niektorých siníc a rias sú toxické, pôsobia negatívne aj na organoleptické vlastnosti vody a môžu byť prekurzory trihalogénmetánu, karcinogénnej látky, ktorá vzniká pri chlorácii takto kontaminovaných vôd. Zárodky infekčných a parazitárnych chorôb sa môžu do vody dostať živočišnými odpadmi. Preto je dôležité sledovať, či voda bola alebo nebola fekálne znečistená. V prípade fekálneho znečistenia sa dajú vo vode dokázať rôzne mikroorganizmy črevného traktu, ale aj organické a anorganické látky, ktoré sú obsiahnuté vo fekáliách, a v moči a produkty ich biochemických premien.

Najdôležitešsie ochorenia prenosné vodou a ich pôvodcovia
a) Vírusy
- enterovíry - detská obrna
- adenovíry - zápaly dýchaciích ciest, čriev a spojiviek
- picornavíry - infekčna žltačka
b) Baktérie
- Salmonella typhimurium - týfus
- Shigella sp.
- Vibrio cholerae - cholera
- Escherichra coli - gastroenteritída
- Leptospira ictera - leptospiróza
- Mycobachteria tuberculosis - TBC
- Legionella pneumophila - legionárska choroba
c) Prvoky
- meňavka Entamoeba hystolica - amébová dyzentéria
- meňavka Nolglaria gruberi - amebická meningolacefalitída
- bičíkovec Lamblia intestinalis - chronický črevný katar
d) Červy
- vajíčka škrkaviek, pásomníc - parazitické ochorenia.

Nález zárodkov psychrofilných mikroorganizmov indikuje organické znečistenie,ale aj vystihuje celkové bakteriálne znečistenie vody.

Počet mezofilných mikroorganizmov indikuje znečistenie vody mikroflórou teplokrvných živočíchov, teda aj ich patogénov. Najpresnejším mikrobiologickým indikátorom fekálneho znečistenia sú mikroorganizmy čelade Enterobakteriacae žijúce v črevnom trakte. Typický je nález E. coli, najpočet-nejšieho a prirodzeného zástupcu čevnej mikroflóry. Fekálne znečistenie sa vystihuje bakteriologickým stanovením "koliformných bakterií", Zo zdravotne-hygienického hľadiska je dôležité, že takto kontaminovaná voda môže byť zdrojom prenosu a šírenia infekčných a parazitárnych chorôb.
Špecifickú indikačnú hodnotu majú fekálne streptokoky,ktoré sú izolované z vody. Indikujú čerstvé fekálne znečistenie, pretože sú vo vonkajšom prostredí veľmi málo
rezistentné. Fekálne znečistenie indikuje aj nález niektorých chemických látok, ktoré patria medzi rozkladné produkty organických zlúčenín živočíšneho pôvodu a to amoniakálny
dusík, dusitany, fosforečnany, sulfát a jeho iónové formy.
Zaraďujeme sem aj ďalšie anorganické látky, napr. chloridy, ktoré pochádzajú z moča, ale aj niektoré špecifické organické látky charakteristické pre organizmus ako urochróm, steroidy a močovú kyselinu, ktoré špecificky indikujú fekálne znečistenie.

Chemické indikátory sú vyznamné tým, že indikujú fekálne znečistenie aj po dezinfekcii týchto vôd.Takto získané nálezy môžu byť skreslené pri posúdení aj spätnými reakciami, ktoré sa v prírode bežne vyskytujú.
Fosforečnany :
patria medzi významné indikátory fekálneho znečistenia, ak sú organického pôvodu. Moč obsahuje fosforečnany vo veľkej koncentrácii. Fosforečnany anorganického pôvodu, ktoré sa do pôdy dostávajú z hnojív indikačnú hodnotu strácajú. Fosforečnany sa sorpciou a chemickými reakciami značne zachytávajú v pôde.

Zdroje:

internet -