Argumenty proti tomuto novému vplyvu na životné prostredie sú založené na motte:„Keď sú nepriaznivé účinky elektromagnetických vĺn preukázateľné na elektronických zariadeniach, aké sú potom tieto účinky na citlivé a zraniteľné bytosti?” Elektromagnetické polia sa delia na prirodzené a umelé. Prirodzené existovali skôr ako organický život na planéte Zem. Biosféra sa musela adaptovať na ich pôsobenie. Umelo vytvárané polia jednoznačne súvisia s vynálezom a používaním elektrickej energie. S pretechnizovaním a sofistikovaním nášho života stúpa aj intenzita biologických a fyzikálnych vplyvov elektromagnetického žiarenia, takže človek je čoraz viac exponovaný účinkom umelých elektromagnetických polí rôznej intenzity. Kontroverzné diskusie o tom, do akej miery je elektromagnetické žiarenie pomocníkom alebo záškodníkom, sa vedú už niekoľko rokov.
Bez tohto žiarenia si nevieme predstaviť fungovanie rádia, televízie, telefónov, prácu lekárov, požiarnikov, polície. Na druhej strane sa veľký počet ľudí obáva, ž rádiové vlny môžu zapríčiniť fyzickú nepohodu, poruchy spánku, alergie, srdcové a neurologické poruchy, zvýšenú meteorosenzitívnosť, rakovinu a genetické defekty. Elektromagnetický smog je možné rovnako chápať ako ekologický prístup k elektromagnetickému rušeniu, ktoré znižuje kvalitu životného prostredia a môže ohrozovať ľudí, ktorí v žijú v okruhu jeho pôsobenia. Pokrýva oblasť ionizujúceho, ale aj oblasť neionizujúceho žiarenia elektromagnetického spektra. Najmenej je prebádaná oblasť neionizujúceho žiarenia, najmä extrémne nízke frekvencie 3 ÷30 kHz. Pôsobenie elektromagnetických vĺn podľa zdroja je možné rozdeliť do niekoľkých skupín:
 zariadenia s vyžarovaním energie –vysielače,(rozhlas, televízia, mobilné telefóny, satelity, a pod.)lietadlové, lodné, policajné radary. Prenos signálu je umožnený rôznymi typmi antén s dosahom desiatok kilometrov s veľkým výkonom,
 zariadenia na rozvod a využitie elektrickej energie.