Účinné uplatňovanie ochranárskych technológií si vyžaduje dostatočné zdroje vrátane finančných, ľudí a politickej vôle, ako aj podpory zo strany všetkých sektorov.

Môže dohovor OSN o biologickej diverzite zabezpečiť dlhodobú ochranu biodiverzity?

Dohovor nadobudol platnosť 29.12.1993 a možno ho uvítať ako medzník v oblasti životného prostredia a rozvoja. Jadrom dohody je ochrana, trvalo udržateľné využívanie a zdieľanie výnosov.
Ciele Dohovoru sú:
- ochrana biologickej diverzity
- trvalo udržateľné využívanie jej zložiek
- spravodlivé zdieľanie výnosov prameniacich z využívania genetických zdrojov, vrátane príslušného prístupu ku genetickým zdrojom a príslušného transferu relevantných technológií.
Dohovor sa týka štyroch hlavných otázok:
- národná suverenita a spoločné záujmy ľudstva
- ochrana a trvalo udržateľné využívanie
- prístup
- financovanie
Podľa názoru niektorých strán, vrátane zástupcov Európskej únie bol Dohovor príliš váhavý. Tvrdili, že ak sa majú aktivity zovšeobecniť, každá národná vláda by mala prakticky uskutočňovať, a nie iba vyhlasovať rámec skutočne medzinárodných akcií v záujme ochrany druhov. Je nesporné, že v niektorých častiach je jazyk Dohovoru mäkký, pričom záväzky sa spravidla charakterizujú zvratmi „ v najvätšej možnej miere“ alebo „ v príslušnej miere“. V dôsledku zdĺhavej argumentácie týkajúcej sa prístupu ku genetickej diverzite a k transferu technológií sa Dohovor s prílišnou váhou sústredil na tieto otázky, a to na úkor analýzy metód ochrany biodiverzity.