V praxi t.z., že sa udejú zmeny v počte ľudí, zníženie úrovne blahobytu , zmenou v použití technologie pri výrobe a spotrebe. Podobné návrhy ES v regulácii materiálneho blahobytu, zaručujú zníženie záťaže na životné prostredie. Politika ES nezasahuje tak celkom do životnej úrovne, ale ovplyvňuje úroveň technologie používanej v procese spotreby. Tvrdé environmentálne požiadavky vstupujú do konfliktu s tvrdými požiadavkami spoločnosti, pričom v pozadí ide o úplne rozdielne riziká. EU vo svojom vývoji uprednostňuje pred ekologickými aj ekonomické systémy, pretože musí vytvoriť finančné pole pre vstup ostatných krajín. V prvom rade tento prístup neskúma či potreby možno uspokojovať i sposobom priaznivejším pre životné prostredie, dovtedy kým sa v celosvetovom meradle začnú brať do úvahy spoločenské potreby, ktoré závisia od životného prostredia. Spoločensko-ekonomická a ekologická dimenzia sa musia chápať v širších súvislostiach, ktoré v princípoch rozvíja politika EU. V rámci EU prebieha integrované riadenie
ochrany životného prostredia, ktoré akceptuje skutočnosti, ktoré sú vzájomne prepojené a sposobuju vratné alebo nevratné zmeny v celom systéme.

EU vo svojej koncepcii uplatňovania moci v zmysle nadnárodného posobenia uplatnovalo myšlienku jednomyseľnosti, ale legislatíva zostávala v pozícii kompromisov čo sposobovalo v konečnom dosledku degradáciu životného prostredia. Prejavilo sa to v rozvojových krajinách , ktoré sú dnes odkázané na pomoc krajín Západu. Aj napriek existencii fondov GEF a fondov zo svetovej banky, ktoré by mali slúžiť na podporu v udeľovaní grantov v životnom prostredí je uvoľnené len 1% z celkového rozpočtu EU. Podľa mojho názoru existuje mnoho ciest udeľovania grantov. Reálne posudzovanie prideľovaných grantov na konkrétne projekty sú mnohokrát ovplyvnané korupčnými prostriedkami. Ale pre niektoré krajiny vybudovanie ochranných protikorupčných systémov je ekonomicky neúnosné.
Ani implemntácia legislatívy EU nepriniesla pozitívum ale komplikácie ako napr. v praxi to bude mať dosah na zníženie populácie, ďalej problematika ozonovej vrstvy a nedostatočný záujem EU, klimatické zmeny. Hoci tieto uvedené problémy sú už čiastočne v riešení EU sa nepoučila z výsledkov jej vypracovaných akčných programov.