Prvým dôsledkom rastúcej vzájomnej závislosti je to, že medzinárodný obchod čoraz viac určuje čo , kde a ako sa vyrába. Aj to má vplyv na lokalizáciu, charakter a intenzitu environmentálnych vplyvov produkcie. Druhým dôsledkom narastajúcej vzájomnej závislosti je to, že základnou podmienkou pre stabilný ekonomický rast je konkurencieschopnosť hospodárstva krajiny. Za zavedenie environmentálnych stratégií, ktoré môžu ohroziť konkurencieschopnosť krajiny treba zaplatiť politickú daň, pretože ekonomické záujmové skupiny budú na politikov krajiny vyvíjať nátlak.

Protichodné názory na environmentálny vplyv obchodu.

Medzi odborníkmi na vzťahy medzi obchodom a environmentálnym prostredím panujú protichodné názory :

- Medzinárodný obchod a medzinárodná špecializácia podnecujú koncentráciu spotreby tovaru vyrobeného v iných krajinách spôsobom náročným na zdroje. Spotrebiteľ preto nemá predstavu o environmentálnych nákladoch potrebných na výrobu tovaru – tieto znáša vyrábajúca krajina. Priemyselné krajiny si tak privlastňujú neúmerný podiel so svetových prírodných zdrojov. Pretože svetové trhové ceny neodrážajú relatívnu vzácnosť environmentálnych tovarov v súčasnosti alebo v budúcnosti, tempo exploatácie životného prostredia presahuje ekonomicky únosnú mieru.
- Druhý názorový prúd zdôrazňuje prínosy, ktoré možno prostredníctvom voľného medzinárodného obchodu získať. Takýto obchod vedie k maximálnej produkcii a k najvyššej možnej úrovni prosperity v zúčastnených krajinách. Medzinárodný obchod núti výrobcov využívať zdroje čo najúspornejšie a takto ich chráni, obmedzenia pre medzinárodný obchod sú takmer bezvýznamným spôsobom ochrany životného prostredia a sú často kontraproduktívne.

Vplyv medzinárodného obchodu na životné prostredie preto nemožno opísať jednoduchým spôsobom.

Teória medzinárodného obchodu.

Všeobecná teória, ktorá vysvetľuje medzinárodný obchod – teória komparatívnej výhody – je založená na viacerých predpokladoch.
- Existencia dokonalej konkurencie znamená, že ani jedna trhová strana nemôže sama ovplyvňovať ceny na danom trhu.
- Nezasahovanie štátnych orgánov do fungovania trhu a rovnosť súkromných spoločenských nákladov a výnosov (znamená, že náklady a výnosy na ktorých súkromné subjekty zakladajú svoje správanie by sa mali rovnať nákladom a výnosom ktoré pociťuje spoločnosť). Ak sa tieto podmienky plnia, voľný trh umožňuje v obchodujúcich krajinách maximálnu úroveň prosperity, pretože každá krajina vyrába tovary pri ktorých je najefektívnejšia a dováža tovary ktorých výroba efektívna nie je.