V neskoršej fáze vývoja sa najrýchlejšie rastúcim odvetvím ekonomiky stáva sektor služieb. Počas tohto procesu dochádza k diverzifikácii exportu rozvojových krajín. V ranných fázach vývoja sú hlavnými exportnými komoditami primárne produkty, v neskorších fázach sa dôležitejšími stávajú priemyselné výrobky.
Rozvojové krajiny na veľmi nízkom stupni rozvoja sú z hľadiska príjmov z exportu často závislé od jedného alebo obmedzeného počtu primárnych produktov. Takáto veľká závislosť spôsobuje zraniteľnosť týchto krajín voči poklesu cien na svetovom trhu. Produkcia primárnych produktov je náročná na prírodné zdroje a vo väčšine prípadov spôsobuje environmentálne problémy. Environmentálne problémy súvisiace s obchodom v týchto rozvojových krajinách, sú úzko späté s problémami rozvoja. Znamená to, že ich možno väčšinou vyriešiť iba štrukturálne – celkovým rozvojom. Rozvoj vyvolá diverzifikáciu produkcie a to znamená menej jednostranných environmentálnych vplyvov a environmentálne priaznivejšiu výrobu. Jedným zo spôsobov, ktorý by v tomto smere mohol pôsobiť stimulujúco je zrušenie obchodných bariér, ktoré boli zavedené na produkty spracovateľského priemyslu. Tlak na najchudobnejšie krajiny aby vyčerpávali svoje environmentálne zdroje kvôli exportu, by bolo možné zmierniť aj štedrejšími reštrukturalizačnými úverovými programami a odpustením dlhov. Medzinárodný obchodný systém – GATT/WTO

Pravidlá a princípy, ktorými sa riadi svetový obchodný systém sú zakotvené vo Všeobecnej dohode o clách a obchode – GATT, ktorá sa nedávno rozšírila na Svetovú obchodnú organizáciu – WHO v apríli 1994.

Hlavnými zásadami GATT/WHO sú nediskriminácia, transparentnosť, rovnaké podmienky a reciprocita. - nediskriminácia – realizuje sa pomocou mechanizmu najviac uprednostňovaný štát (ústupok dohodnutý medzi dvoma krajinami sa automaticky rozširuje na všetkých členov)
- transparentnosť – odsúhlasilo sa že ako jediný nástroj obchodnej politiky sa budú používať clá
- rovnaké podmienky – rovnaké zaobchádzanie s domácim i dovážaným tovarom
- reciprocita – prostriedok na vyváženie práv, záväzkov, nákladov a výnosov členských krajín

Kritériá pre optimálnu politiku

Princíp že používateľ zdroja (znečisťovateľ), ktorý nemá stanovenú cenu by mal platiť za využívanie tohto zdroja stanoví, že používateľ vzácnych alebo obmedzených zdrojov by mal platiť kolektívnym vlastníkom prírody – spoločnosti, aby napravil alebo kompenzoval vzniknutú škodu.