Z princípu znečisťovateľ platí by mala vyplynúť vzácnosť prírodných zdrojov
Princíp spravodlivosti znamená, že náklady na ochranu životného prostredia by mali niesť tí, ktorý profitujú, alebo profitovali z jeho environmentálnej degradácie, berúc do úvahy ich schopnosť platiť.

Medzinárodné environmentálne dohody

1. Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb – vstúpil do platnosti v roku 1948, od roku 1986 moratórium na lov veľrýb s výnimkou na vedecké účely, od roku 1994 úplný zákaz lovu južne od štyridsiatej rovnobežky južnej zemepisnej šírky.
2. Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín – do platnosti vstúpil roku 1975, sú vypracované tri zoznamy druhov.
3. Ochrana ozónovej vrstvy - Montrealský protokol nadobudol účinnosť v roku 1989, revidovaný v roku 1990 a Viedenský dohovor.
4. Bazilejský dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní nadobudol účinnosť v roku 1992. V marci 1994 súhlasilo 64 krajín s okamžitým zákazom vývozu nebezpečných odpadov do rozvojových krajín. Výnimku zo zákazu do roku 1997 predstavoval odpad, ktorý sa mal v rozvojových krajinách recyklovať.

Medzinárodná spolupráca viedla k mnohým dohodám. Dohody, ktoré sa zameriavajú na úzko definované problémy, na riešenie ktorých sú dostupné prostriedky a verejná podpora sú pomerne úspešné. Dohovory ktoré sa snažia riešiť rozsiahle a zložité problémy sú málokedy úspešné – prípad klimatických zmien.

Medzinárodný obchod stimuluje produkciu, ktorá spôsobuje environmentálne poškodenie, prispieva však aj k hospodárnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov.