Preto presadzujú zvýšenú medzinárodnú reguláciu.

4) Radikálny prístup
Tento prístup celkom otvorene tvrdí, že sa treba zamyslieť nad zásadnými spôsobmi, akými sa podnikanie uskutočňuje, nad spôsobmi, akým kapitalistický systém núti komerčnú sféru fungovať a nad spôsobom organizovania podnikov(a ľudí v nich), ktoré sú zodpovedné za také výrazné poškodenie životného prostredia.
Radikáli by sa čoraz viac spoliehali na spoluprácu a partnerstvo, skôr než na konkurenciu a individualizmus. Zdôrazňujú veľké nezrovnalosti medzi krajinami, ktoré sú hlavnou prekážkou pri dosiahnutí trvalo udržateľného rozvoja. Zároveň sú znepokojení dlhodobým vplyvom súčastného priemyslu na
- 2 -


budúce generácie. Kladú si otázku, či je súčastná kapitalistická štruktúra schopná zabezpečiť také zlepšenie životného prostredia v medzinárodnom rozsahu, aby sa zvrátili súčasné deštruktívne trendy.

Každý z týchto zovšeobecnených prístupov má svoje výhody a nevýhody. Prvé tri sa však navzájom nevylučujú a v poslednej dobe zavadzanie prvkov jedného či viacerých z nich môžeme pozorovať v environmentálnej politike.

Porovnanie štyroch prístupov
1) Prístup je postavený na princípe voľného trhu, trhový prístup k zlepšeniu životného prostredia sa do značnej miery spolieha na plnú informovanosť. Ak by sme sa mali výhradne spoľahnúť na tento prístup, museli by sme predpokladať, že spotrebitelia majú dôkladné informácie a výrobkoch a službách, ktoré kupujú a že firmy majú úplné informácie o aktivitách konkurencie a sú tiež úzkostlivo čestné. Toto je samozrejme veľmi ťažké dosiahnuť.
2) Prístup je postavený na tvrdení, ak sa trhový mechanizmus správne ovláda, možno ho využiť na vyvinutie riešení, ktoré sú nevyhnutné pre ochranu životného prostredia.
Kritici takéhoto prístupu často zaujímajú veľmi radikálny postoj. Argumentujú tým, že snahy reformistov neodborne zasahujú do trhového mechanizmu a iba predchádzajú hroziacemu kolapsu priemyselných ekonomík, kolapsu, ktorý je možno potrebný predtým, než sa bude môcť začať skutočná práca na rekonštrukcií systému.
3) Prístup. Vo väčšine industrializovaných krajín tento prístup k environmentálnej politike naozaj v súčasnosti prevláda. V EÚ sa však použitie ekonomických nástrojov a dobrovoľných opatrení chápe skôr ako doplnok, než náhrada tradičnejšej aplikácie riadiacich a kontrolných opatrení.
4) Prístup argumentuje tým, že sa nemôžeme spoliehať na to, že etablované štruktúry niečo zmenia, pretože tak nespravili dosiaľ. Doterajšia zmena bola pomalá a postupná.