Pokiaľ ide o pôdu, kapitál možno použiť na „nákup“ ďalších hektárov prostredníctvom vstupov do krmív.
Produiktivitu pôdy možno zvýšiť aj použitím kapitálu na iné vstupy, napríklad umelé hnojivá, genetické materiály vo forme lepších odrôd osív a plemien dobytka a agrochemikálie, ako sú insekticídy, herbicídy a fungicídy.

Stupeň intenzifikácie sa tiež mení v závislosti od konkrétneho poľnohospodárskeho systému, pričom narozvinutejší je pri chove ošípaných, v hydinárstve a v záhradníctve a najmenší v pasienkových systémoch chovu hovädzieho dobytka a oviec, najmä v horských oblastich.
Zatiaľ čo produkcia poľnohospodárstva mierneho podnebného pásma rástla, domáci dopyt po potravinách nebol taký rýchly. To odzrkadľuje nízku úroveň rastu počtu obyvateľstva v najrozvinutejších krajinách, ale aj tendenciu míňať menšiu časť príjmu na potraviny.
V kapitalizme je veľmi pravdepodobné, že zbankrotujú malé farmy a ich pôdu odkúpia zostávajúcie väčšie poľnohospodárske podniky. Postupne sa preto pôda dostáva do vlastníctva menšieho počtu väčších poľnohospodárskych podnikov. Tento porces sa všeobecne opisuje ako koncentrácia v poľnohospodárstve.
Rastúca koncentrácia je očividná v štruktúre poľnohospodárskej produkcie ako aj vo vlastníctve pôdy. Ako rastie veľkosť a špecializácia fariem, tak rastie pomer výstupu kontrolovaného len niekoľkými farmármi. Rozdiely medzi poľnohospodárskymi systémami a regiónmi sa ešte viac zvýrazňujú. Preto neprekvapuje, že pre poľnohospodárstvo mierneho pásma sa v súčasnosti používa termín industrializované poľnohospodárstvo.

Len malá časť poľnohospodárskej produkcie sa dostáva k spotrebiteľovi bez následného spracovania. V poľnohospodárstve mierneho pásma prechádza významná časť poľnohospodárskych produktov najprv cez štátom financované intervenčné výbory alebo výrobcami kontrolované marketingové výbory, ktoré sa snažia udržať umelo vysoké ceny.

V potravinovom reťazci prechádzajú rozhodnutia o marketingu potravín, ku ktorým dospelo v maloobchodnom a výrobnom sektore, späť na jednotlivé farmy – tieto rozhodnutia ovplyvňujú objem, rozmanitosť a metódy prodkucie potravín v poľnohospodárstve mierneho pásma s priamymi dôsledkami na životné prostredie. Nie všetky tieto vplyvy musia byť negatívne.
Jednako, environmentálne škodlivé dôsledky moderného poľnohospodárstva mierneho pásma prevládajú.

Systémy extenzívneho hospodárenia na ornej pôde

Extenzívne pestovanie poľnohospodárskych plodín prevláda najmä v oblastiach na okrajoch kultivačných možností, kde sú komerčné plodiny na okraji svojich ekologických možností pre nedostatok zrážok alebo pre nízke teploty. V posledných desaťročiach sa však zaviedlo rotačné pestovanie plodín, t.j. striedanie obilia, ciroku a krmovín pre hovädzí dobytok a ovce.
So svojou lokalizáciou na polosuchých okrajoch kultivácie sú extenzívne systémy hospodárenia na ornej pôde veľmi zraniteľné klimatickými a ekonomickými fluktuáciami.
Špecializovaná veľkoprodukcia obilia mala tendenciu nahradiť prirodzené trávanté porasty, ktoré sa vyvinuli v polosuchom kontinentálnom podnebí.