Farmári sa snažili zvládnuť toto marginálne poľnohospodárske prostredie manipuláciou agroekosystému s využitím rozmanitých techník suchého hospodárstva:

• Čisté obrábanie pôdy, kde sa strnisko na jeseň zorie pomocou radlicového pluhu
• Konvenčné obrábanie pôdy, kde sa na jeseň alebo na jar strnisko zorie pomocou diskového pluhu
• Konzervačné obrábanie pôdy, kde sa strnisko na jar pokosí, aby zostalo na povrchu ako nástielka
• Minimálne obrábanie pôdy, ako bolo opísané vyššie, len s plytkou orbou
• Chemické obrábanie pôdy, podobne ako konzervačné obrábanie, ale s používaním herbicídov proti burine

Cieľom je farmársky riadiť režim pôdnej vlhkosti niekoľkými metódami – medzi zberom úrody a sejbou znížiť rast buriny na minimum, udržať pšeničné strnisko vzpriamené čo najdlhšie, aby sa zvýšila akumulácia snehu a znížila rýchlosť vetrov, udržať slamenú nástielku až do času sejby, aby sa obmedzil vplyv vetra, vyparovanie a odtok vody, udržať nerovný povrch pôdy mimo vegetačného obdobia a po sejbe, aby sa znížila rýchlosť vetra a zachytil sa sneh, vrátiť zvyšky rastlín do pôdy, aby sa udržal kolobeh živín.
Čisté a konvenčné obrábanie pôdy, ktoré nenecháva ochranné strnisko na povrchu poľa po zbere úrody sa ukázalo byť katastrofické pre časti územia Great Plains počas suchého obdobia v 30. rokoch.

Systémy intenzívneho hospodárenia na ornej pôde

Intenzívne hospodárstvo na ornej pôde charakterizuje rotácia plodín a vysoké vstupy, produkujúce vysoké hektárové úrody.
Každoročný cyklus úrody končí odobratím živín v zobranej úrode s cieľom jej predaja. Intenzívnym pestovaním obilnín vo Veľkej Británii vysoké straty živín vylúhovaním predstavujú veľké environmentálne riziko pre zásobovanie pitnou vodou a pre biotopy zamokrených území a riek.
Dozrel (1987) nám ponúka detailný pohľad na jednu z takýchto oblastí intenzívneho pestovania obilnín na vápenatých nížinách Champagne, jedného z najchudobnejších poľnohospodárskych regiónov Francúzska s malými farmami a pôdou väčšinou zalesnenou alebo ležiacou úhorom. Lesy vyrúbali a pozemky vysušili, farmy splynuli, aby vytvorili veľké podniky a rýchlo sa rozvinula intenzívna produkica obilnín v rotácii plodín. Transformácia bola taká rýchla (20 rokov), že vznikol „jednotný, regionálny vzhľad fariem, málo stromov, veľké obrábané polia, roztrúsené usadlosti“. Hlavné príčiny tejto transformácie prostredníctvom intenzívneho používania hnojív, agrochemikálií a mechanizácie sme už identifikovali – boli to finančné motivačné príplatky, ponúkané systémom podpory Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Commom Agricultural Policy). Výsledkom však bola transformovaná krajina – veľké polia, aby na nich mohli pracovať výkonné traktory a moderné obilné kombajny. Živé ploty a lesy ustúpili spolu so svojimi biotopmi flóry a fauny, modernizované poľnohospodárske budovvy ostali vo výrobe, budovy, ktoré sa už aktívne nevyužívali v poľnohospodárstve upadali alebo sa zmenil spôsob ich užívania.
Väčšina poľnohospodárskych metód mierneho pásma je neefektívna v premene energie v tom zmysle, že len malá časť celkových energetických vstupov sa nakoniec konzumuje vo forme potravín. Vo väčšine častí sveta je hlavným záujmom poľnohospodárskych systémov skôr ako ich energetická efektívnosť, ich schopnosť vytvoriť zisk alebo dodávať potraviny pre obyvateľstvo.

Systémy extenzívneho pasienkového poľnohospodárstva

Extenzívne pasienkové poľnohospodárske systémy (rančerstvo) sú lokalizované v oblastiach s ohraničenými možnosťami kultivácie. Prevládajú veľké farmy využívajúce pôvodne prírodné, ale neskôr človekom modifikované pasienky, ktoré využívajú poľnohospodárske metódy s nízkymi vstupmi a výstupmi na produkciu hovädzieho dobytka alebo oviec.
Rančerstvo sa objavilo až v 2. polovici 19. storočia.