Hlavným faktorom bol nárast dopytu po hovädzom mäse a vlne v urbanizovaných oblastiach. Štruktúra týchto poľnohospodárskych systémov mala exportnú orientáciu, s dopravnými sieťami a závodmi na spracovanie mäsa zameranými na prístavy, aby slúžili vzdialeným trhom. Pasienky a životné prostredie sa dostali pod rastúci tlak extenzívneho pasienkového hospodárenia. Samotné spásanie mení zloženie rastlinstva, ostáva len málo „prirodzených“ pasienkov. Aj na pasienkoch s menej intenzívnym manažmentom tlak na zvýšenie produkcie fariem viedol k snahe zvýšiť hustotu chovaného dobytka, a tým k nadmernému spásaniu a erózii pôdy vetrom a vodou. Nadmerné spásanie ochudobňuje vegetačný kryt, redukuje návrat organických látok do pôdy, udupáva pôdu a iniciuje premiestňovanie pôdy v svahových oblastiach.
V porovnaní s extenzívnymi a intenzívnymi systémami poľnohospodárstva na ornej pôde spôsobuje extenzívne pasienkové poľnohospodárstvo na životnom prostredí relatívne obmedzené a iba lokálne škody. Táto úvaha naznačuje existenciu spojitého spektra environmentálnych vplyvov – od poľnohospodárskych systémov s relatívne nízkymi až po systémy s vážnymi a škodlivými dôsledkami pre životné prostredie. Extenzívne pasenie dobytka a oviec, s lokálnym nadmerným spásaním, udupávaním pôdy a človekom podmienenou eróziou pôdy, môžeme zaradiť na dolný koniec tohto spektra.

Systém intenzívneho pasienkového poľnohospodárstva

Intenzívne pasienkové poľnohospodárske systémy produkujú mäso, ako aj živočíšne produkty. Vo všeobecnosti, rotačné a dočasné pasienky obsahujú výživnejšie krmoviny – metlicu, timotejku a ďatelinu – s vyššími výnosmi krmiva. Na rotačných a dočasných pasienkoch sa trávny porast periodicky orie a znovu osieva, pričom sa aplikujú dusíkaté hnojivá na podporu rastu. Ak je krmivo príliš bohaté na dusík, dobytku môže hroziť otrava dusičnanmi.
Intenzívne pasienkové poľnohospodárstvo nachádzame najmä v západnej Európe, Severnej Amerike, na Severnom ostrove Nového Zélandu a v niektorých pobrežných častiach južnej Austrálie.
V systéme „voľnej pastvy“ sa dobytok môže pásť podľa vôle na celom pasienku. Avšak v plánovitom spásaní dobytok rotuje z poľa na pole v dennom alebo týždennom cykle, aby sa využil celý potenciál krmiva, ktoré je k dispozícii. Košarovanie (ohradové spásanie) je zdokonalením tejto techniky – polia sú rozdelené na malé oplotené obalsti a dobytok sa na nich postupne intenzívne pasie. Pásové spásanie zavádza ešte intenzívnejší postup.