Budovy predstavujú najväčší podiel nehnuteľného kapitálu farmy a je teda rozumné, ak sú čo najlacnejšie. To viedlo k ich štandardizácii a masovej produkcii s dvoma významnými dôsledkami. Po prvé, budovy na vidieku sú väčšie a majú uniformnejší vzhľad a po druhé, pri ich výstavbe sa menej využíva domáci materiál a tradičný miestny štýl architektúry a menej zapadajú do celkového charakteru tunajšej krajiny.
Väčšina vplyvov na životné prostredie sa skoncentrovala na juhu a východe Anglicka, hoci v menšej miere sa objavovali aj inde. Predstavovali radikálnu zmenu vo vizuálnej kvalite krajiny, výrazné zníženie plochy a rozmanitosti pôvodného prírodného prostredia divo žijúcich zvierat a stálu hrozbu chemického znečistenia potravín a vody. S ohľadom na tieto nepriaznivé vplyvy na životné prostredie je smutné, že poľnohospodárska politika nedosiahla aspoň ekonomický úspech.

Systém dotácií nespôsobil problémy iba v žívotnom prostredí vidieka, ale aj výrazné problémy v jeho samotnej ekonomike.
Na to, aby mali farmári zaručený vhodný zisk, bol pre nich vybudovaný systém nepriamych dotácií prostredníctvom garantovaných cien. Vo všeobecnosti sú tieto ceny stanovené tak, aby umožnňovali málo rentabilným farmárom ostať vo svojej profesii, ale vždy to znamená, že tí farmári, ktorí nepatria k mulo rentabilným, sú schopní zabezpečiť si dosť podstatné zisky.
Kapitál bol relatívne omnoho lacnejší než práca a výsledkom bolo rozsiahle redukovanie pracovných príležitostí a náhrada práce kapitálom všade tam, kde to bolo možné.
Úbytok pracovných síl sa spätne odrazil na spoločenstve vidieka ako celku. Svojho času zohrávalo poľnohospodárstvo vo vidieckej ekonomike úlohu hlavného zamestnávateľa a pre mnohé vidiecke komunioty bolo poľnohospodárstvo hlavným zdrojom zabezpečenia životobytia. Keďže došlo k úpadku poľnhospodárskych pracovních síl, bol v mnohých oblastiach zaznamenaný odliv z poľnohospodárstva a následný rozpad miestnych komunít.
Vidiecka eknomika riadne pocítila obrovské kapitálové investície do poľnohospodárstva a značnú stratu proacovných miest – dôsledky politiky dotácií do poľnohospodárstva.
Z hľadiska distribúcie mala politika dotácií do poľnohospodárstva často nežiadúci vplyv. Obrovské finančné dotácie investované do poľnohospodárstva môžu niektorým farmárom zabezpečiť slušný zisk, ale pre ďalších pracovníkov na vidieku z ekonomického hľadiska neznamenajú nič.