I. Poľnohospodárstvo mierneho podnebného pásma.

Poľnohospodárstvo mierneho podnebného pásma ilustruje konflikt medzi snahou o udržanie ekonomického blahobytu na jednej strane a kvality prírodného prostredia na druhej strane. V poľnohospodárstve mierneho pásma sa používajú niektoré technologicky najpokročilejšie farmárske postupy. Vytvorené potravinové nadbytky majú prostredníctvom obchodu a potravinovej pomoci rozhodujúcu úlohu vo výžive obyvateľstva rozvinutých i rozvojových krajín. Ale tieto isté spôsoby poľnohospodárskej výroby majú škodlivý vplyv na životné prostredie, ktorého dosah si uvedomujeme až v poslednom desaťročí.

Vstupy do poľnohospodárskych systémov mierneho pásma

Vstupy do poľnohospodárstva – faktory produkcie – sa klasifikujú ako pôda, pracovné sily a kapitál. S pôdou súvisia i ďalšie komponenty prírodného prostredia (klíma, vegetácia, reliéf). Mnohé krajiny používajú mapy produkčnej schopnosti pôd, kde je pôda klasifikovaná do jednotlivých tried podľa prírodne daných obmedzení, ktoré vyplývajú pre poľnohospodárstvo. Kvalitu poľnohospodárskej pôdy možno modifikovať len s vynaložením kapitálu a energie na také položky ako organické a anorganické hnojivá, odvodňovanie a zavlažovanie. Vo väčšine krajín klesla v súvislosti s jej záberom na alternatívne spôsoby využívania.
Termín „pracovné sily“ zahŕňa manažérov, vlastníkov a nájomcov poľnohospodárskej pôdy spolu s ich rodinami, najatými pracovníkmi a zmluvnými dodávateľmi služieb. V rokoch 1960 až 1970 sa v EHS znížil počet pracovných síl v poľnohospodárstve o 37%, od roku 1970 do roku 1980 o 29% a medzi rokmi 1980 a 1986 klesol o 16%. Vo väčšine poľnohospodárskych systémov mierneho pásma sa zvyšuje podiel vlastníkov fariem, ktorí majú viac ako jedno zamestnanie – v EÚ má 30% poľnohospodárov zárobkové aktivity aj mimo poľnohospodárstva.
Trendy, týkajúce sa pôdy a práce, úzko súvisia s treťou kategóriou vstupov – kapitálom. Kapitál je v súčasnosti najvýznamnejším faktorom výroby, pretože môže nahradiť tak pôdu ako aj prácu.