revolúciách:
1. neolitická
2. priemyselná
3. zelená revolúcia

1, Asi pred 10 000 rokmi sa zmenou životného štýlu ľudstva z lovcov a zberačov stali roľníci. V tomto období sa začínala využívať biomasa pre poľnohospodársku produkciu. Ešte stále bolo slnečné žiarenie primárnym energetickým zdrojom (nepovažuje sa za vážny zásah do biosféry).Z poškodenia životného prostredia sú dôležité erózia pôdy, odlesňovanie. 2, V tomto období dochádza k veľkému využívaniu fosílnej energie a prírodných zdrojov pre priemyselnú výrobu. Dochádza k posunu prirodzených spôsobov prenosu energie a hmoty (18. storočie).
3. Vývoj a pestovanie nových vysokovýnosných odrôd ako výsledok technologických inovácií. Hlavným účinkom tejto zmeny do prirodzených spôsobov prenosu hmoty (po 2. svetovej vojne) – hnojivá, chemické postreky.




- 2 -

Poľnohospodárske a priemyselné premeny podstatne zmenili pôvodné trasy prenosu energie a prirodzené geochemické cykly.

B)Prírodovedný dôkaz má význam pri riešení environmentálnych problémov, ako napríklad klimatické zmeny, znečistenie riek a oceánov, kyslé dažde, miznutie tropických pralesov a pod. Avšak skôr než môžeme problém riešiť, musíme poznať jeho podstatu. Prírodné vedy nám v tom môžu pomôcť. Žiaľ vedecké poznatky sa sprostredkúvajú vo forme modelov, modely nepodliehajú ,,dôkazom“, t.j. z dôvodov logiky nemožno potvrdiť ich pravdivosť. Príčina tkvie v tom, že všetky prírodné systémy, či už podnebie, rieky, moria, ovzdušie nie sú systémami uzavretými, ale ,,otvorenými“. Z otvorenosti systému vyplýva, že presná reprezentácia systému modelom nie je nikdy zaručená. Hoci s potrebou vedeckého dôkazu môžeme súhlasiť, musíme si byť vedomí jeho obmedzení.

C)Prírodné vedy majú veľký význam pre pochopenie a predchádzanie environmentálnym problémom, ako aj pre ich potenciálne riešenie. Poznatky prírodných vied však majú svoje obmedzenia. Po prvé u niektorých modelov, v ktorých sa nevyskytujú žiadne náhodné javy – vôbec nemožno určiť ich stav v budúcnosti.
Po druhé – modely, ktorých súčasťou je rovnosť náhodných javov, zahŕňajú predpovede v budúcom stave vo forme rozdelenia pravdepodobnosti možných stavov systému. Z toho vyplýva, že vedecké poznatky, tak spoločenské ako i prírodovedné, majú svoje ohraničenia. To nás však nemôže odrádzať od používania modelov zahŕňajúcich takéto poznanie.