Problémy životného prostredia v Cumbrii (UK)

Problémy životného prostredia v Cumbrii


- anglické grófstvo Cumbria je synonymom pre oblasť jazier – Lake District – kraj s najvyššími anglickými pohoriami a najväčšími jazerami, ktorý sa stal v r. 1951 druhým britským národným parkom. - Cez grófstvo vedú hlavné cesty a železničná trať do Škótska, nachádzajú sa tu staré trhové mestá ako Carlisle a Kendal, priemyselné mestá ako Barrow-Furness, Workington a Sellafield (rádioaktívne objekty), nížina Solway plain, údolie Eden a časť Národného parku Yorkshire Dales. - výrazným obmedzením pre ľudské aktivity sú prírodné pomery – strmé svahy, kamenistá a chudobná pôda, chladné, vlhké a veterné podnebie vysočiny. Hoci turisti predstavujú zdroj príjmov, tiež spôsobujú škody a narúšajú krajinu. - Farmárom pomáha Národný trust a Správa národného parku, ktorá je zložkou miestnej samosprávy – Lake District Special Planning Board, sústreďujú sa na zachovanie jestvujúcej krajiny (kamenné múry, bridlicové strechy, pasienky a ovce, atď.) ako aj farmárskeho spôsobu života miestnych obyvateľov,
- V oblasti Lake District sa nachádzajú ložiská viacerých rúd, hlavne medi a olova, ložiská prvotriedneho kameňa a bridlice, v oblasti Furness ložiská hematitovej rudy, na západe Cumberlandu je veľa uhoľných baní, v súčasnosti už uzatvorených. Vplyvom ťažby surovín vznikli haldy hlušiny, kameňolomy, priemyselné budovy, znečistili sa toky a jazerá. Tlak na využívanie jazier ako zásobární vody pre priemysel (napr. jazero Thirmele). Nepriamy vplyv ťažby: výrub lesov (v súčasnosti lesnatosť len 10%), budovanie železníc a ciest, urbanizácia, využívanie tokov a ich znečistenie, opustená znehodnotená pôda, v súčasnosti stagnácia priemyslu – ostrý kontrast s prírodou. Baníctvo, lámanie kameňa a súvisiaci priemysel ovplyvňovali a zaznamenali svoj rozmach v 19. storočí, v 20. zaznamenali úpadok vyčerpaním ložísk a nerentabilitou,
- vykupovanie domov solventnými obyvateľmi miest (rekreácia), poškodzovanie záujmov miestnych (obchody, školy a pod. nie sú potrebné pre občasných dovolenkárov...). - s rastúcou popularitou Lake Districtu pre turistiku nastala potreba rozvoja budovania vnútrozemských komunikácií, často necitlivé zásahy aj cez prírodne atraktívne prostredia (napr.

cesta A66 a diaľnica M6 Penrith, Workington), ochrana územia – pri počiatkoch rozpory medzi prijatými cieľmi: na jednej strane chrániť park, na druhej ho sprístupniť verejnosti komunikáciami ....,
- Sellafield: problém s rádioaktívnym znečistením (gama žiarenie, alfa a beta častice): zahrňuje zariadenie na opätovné spracovanie vyhoreného jadrového paliva vo Windscale a jadrovú elektráreň Calder Hall (prvá na svete), kde sa vyrábalo i plutónium pre tajný projekt atómovej bomby a dodávky aj pre USA (tajné = vylúčenie verejnej diskusie o škodlivosti), pravidelné vypúšťanie rádioaktívnych materiálov (asi 20 látok, hlavne však Cézium 137 a Plutónium) do atmosféry i mora (Írske more, najrádioaktívnejšie more na svete), a tiež následky nehôd (požiar reaktora v r.1957), zvýšený výskyt leukémie, rakovina štítnej žľazy, problém preukázať priamu súvislosť s činnosťou v Sellafielde, kontaminácia potravín z mora,
- iný zdroj rádioaktivity: Černobyľ apríl 1986, nepriaznivé poveternostné podmienky v tom čase, mrak unášajúci rad. častice, daždivé počasie, rad. sa uložila cez konzumovanú potravu v tele oviec, únik rádioaktivity z Černobyľu bol oveľa väčší v porovnaní so znečisťovaním Sellafieldu (celkové úhrny: 2 mil. TBq / 80 000 TBq). Avšak dávky z prijímaných potravín miestnych obyvateľov boli väčšie zo zdrojov z Sellafieldu ako z dávky z pôvodu v Černobyle (1 mSv / priemer 0,27 mSv),
- poľnohospodárstvo od 19. storočia zamerané hlavne na chov dobytka a pasenie oviec (svetový obchod: dovoz lacnej rastlinnej produkcie, možnosť vyvážať mäso na vzdialené trhy), znečisťovanie vôd splaškami a chemikáliami z fariem, dnes : CAP – dotácie na chov oviec v nížinách = nerentabilita na vysočine = tlak na zalesnenie (hlavne komerčné dreviny), zmena orientácie na turistiku.