O environmentálnych tovaroch hovoríme vtedy, keď máme na mysli rastliny, živočíchy, čistý vzduch alebo vodu a o environmentálnych službách vtedy, ak máme na mysli spôsob, akým lesy spotrebúvajú oxid uhličitý a moria likvidujú odpadové vody a ropné znečistenie. Liberálni ekonómovia argumentujú, že presná súvislosť medzi svetovým obchodom a poškodzovaním životného prostredia nie je známa. Ich reakcia na zvýšený záujem o životné prostredie má tri vetvy:
Po prvé: svetový obchod a ochrana životného prostredia sa navzájom podporujú. Obchod by neexistoval bez trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochrana životného prostredia bez prostriedkov vytvorených v rámci obchodu by takisto nebola možná. Obchod je základným kanálom na šírenie znalostí, skúseností a technológií potrebných na ochrana životného prostredia. Po druhé: Je úlohou vlád krajín, v ktorých sa ten-ktorý tovar vyrába, starať sa o spôsob výroby tohto tovaru a o možné environmentálne vplyvy výrobných procesov. Ak sa na národnej úrovni uplatňujú správne predpisy, potom je obchod environmentálne meutrálny.
Po tretie: Liberálni ekonómovia varujú pred možnými škodlivými vplyvmi zavedenia obchodných opatrení zameraných na ochranu životného prostredia bez multilaterálnych dohôd o týchto opatreniach. Tento prístup odmieta potrebu obchodných opatrení zameraných na ochranu životného prostredia.


Radikálny environmentálny prístup


Radikálnejšie environmentálne skupiny odmietajú liberálno-ekonomické perspektívy. Po prvé: odmietajú predpoklad, že spoločnosť je tvorená samostatne a rozumne konajúcimi jednotlivcami , bez pocitu sociálnej zodpovednosti. Vyzývajú na potrebu nového ochranárstva, ktorého cieľom by mala byť ochrana životného prostredia pomocou zníženia medzinárodného obchodu a reorientácie a diverzifikácie ekonomík tak, aby sa čo najväčší objemvýroby realizoval na miestnej alebo národnej úrovni, prípadne , aby sa využívali susedné regióny a aby sa globálny medzinárodný obchod využíval ako posledná možnosť.

Po druhé: Tvrdia, že v skutočnosti obchod vedie k nadmernej spotrebe v rozvinutých krajinách a rastúcej úrovni chudoby v chudobnejších krajinách. Rozhodnutia o tom, ako by sa mali spravovať prírodné zdroje, dnes prijíma niekoľko mocných korporácií a štátov. Po tretie: Poukazujú, že ekonomický prínos z obchodu nie je rozdeľovaný spravodlivo medzi krajinami alebo medzi ľuďmi v rámci krajiny. Ekonomický rast vyvolaný obchodom neberie do úvahy ekologické obmedzenie rastu. Rast bohatstva vyvolaný obchodom povedie k rastu spotreby prírodných zdrojov nad ekologicky udržateľnú úroveň.