Reformistický environmentálny prístup


Od radikálnych environmentalistov ich odlišujú riešenia, ktoré navrhujú na zosúladenie záujmov životného prostredia s požiadavkami ekonomického rastu. Životné prostredie považujú za integrálnu súčasť spoločnosti. Na rozdiel od radikálnych environmentalistov v zásade trh akceptujú. Tvrdia však, že prírodné zdroje sú využívané nadmerne a so zvyšujúcim sa tempom. Presadzujú určitú formu stanovenia hodnoty , ako je internalizácia environmentálnych nákladov. Tvrdia, že keby environmentálne náklady (finančne vyjadrené) boli zahrnuté do výrobných nákladov , trh by dokázal účinne nakladať so zdrojmi. Niektorí reformisti presadzujú reguláciu trhu , aby bolo možné implementovať environmentálne normy, predstavujúce národné normy, ktoré by výrobcovia museli dodržať – napríklad zavedenie pokút za znečistenie vôd alebo ovzdušia. Niektorí reformisti žiadajú Svetovú obchodnú organizáciu, aby absenciu environmentálnych noriem považovala za „neoprávnenú podporu“. Niektorí reformisti by radi videli aktívne využitie trhu na implementáciu environmentálnych noriem. Obhajujú realizáciu obchodných bariér na presadenie trvalo udržateľných výrobných procesov. Hoci reformisti akceptujú trh, požadujú , aby následník GATT, Svetová obchodná organizácia, zmenil obchodné pravidlá tak, aby bolo možné diskriminovať výrobky vyrobené spôsobmi poškodzujúcimi životné prostredie. Radi by videli prijatie obchodných opatrení na podporu implementácie multilaterálnych environmentálnych dohôd. Napr.: Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi, Montreálsky protokol o ochrane ozónovej vrstvy. Vzťah medzi obchodom a výrobnými procesmi poškodzujúcimi životné prostredie


Obchod prostredníctvom svetového trhu spája výrobcov a spotrebiteľov v rôznych krajinách.
Environmentalisti tvrdia, že prostredníctvom svetového trhu obchod vyvíja tlak na farmárov, aby znižovali výrobné náklady uplatňovaním spôsobov výroby , ktoré poškodzujú na životné prostredie. Aby sa znížili výrobné náklady používajú sa v niektorých krajinách priemyselné farmárske metódy.
Druhou možnou reakciou na nízke ceny na svetovom trhu je upustenie od pestovania obilia a jeho dovoz. To prináša so sebou sociálne, politické a environmentálne dôsledky. Rozvojové krajiny sa tak stávajú čoraz závislejšie od dovozu potravín. Niektoré sa nachádzajú v pasci vysokých dlhov a zhoršujúcich sa podmienok obchodovania. Farmári čelia rastúcej konkurencii lacného dovozu aj vyvíjaním tlaku na vládu, aby zaviedla opatrenia znevýhodňujúce dovoz a podporujúce domácu výrobu.