ropnými látkami, ukladaním odpadov v oceánoch a v medzinárodných riečnych systémoch),
• deštrukcia biodiverzity ničením prírodných biotopov (ekosystémov) a neregulovaným využívaním biologických zdrojov,
• poškodzovanie ozónovej vrstvy.



































6.kapitola dodatku – VÝVOJ A IMPLEMENTÁCIA MEDZINÁRODNÝCH
ENVIRONMENTÁLNYCH REŽIMOV


Rozhodnutia o tom, ako sa vysporiadať s environmentálnymi rizikami, záležia čiastočne na pochopení podstaty „problému“ a na pochopení ľudských aktivít, ktoré ho spôsobujú. „Tragédia spoločného majetku“ spočíva v tom, že vyčerpávanie spoločného zdroja môže neúprosne pokračovať až do svojho deštruktívneho konca, aj keď každá organizácia, ktorej sa to týka, má dobré úmysly a uplatňuje si iba svoje tradičné a legitímne práva. Snaha o riešenie globálneho environmentálneho problému sa musí zamerať na vývoj a implementáciu medzinárodných mechanizmov s ktorými musia súhlasiť všetky zúčastnené štáty, a ktoré by pri absencii medzinárodných regulačných a donucovacích systémov zabezpečili účasť jednotlivých štátov. Už nastolenie samotného problému môže znamenať pre určitú skupinu ľudí ekonomickú alebo politickú stratu. Riešenie problému môže byť v rozpore so záujmami skupín, alebo ohrozí ich súčasné priority. Dôležitým úspechom Konferencie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v Rio de Janeiro v roku 1992. UNCED bolo podpísanie dokumentov: Rámcová dohoda o zmene klímy, Dohoda o biodiverzite a Deklarácia o rozvoji lesov.

Cieľom Rámcový dohovor OSN o zmene klímy bolo stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom. Táto úroveň by sa mala dosiahnuť v prijateľnom časovom horizonte tak, aby sa mohli ekosystémy prispôsobiť prirodzenou cestou zmeny klímy, pričom by nebol ohrozený ekonomický rozvoj a produkcia potravín. Z Dohovoru vyplýva - okrem iného zabezpečiť:
- emisie skleníkových plynov nižšie, ako boli v roku 1990,
- robiť inventarizáciu emisie a záchytu skleníkových plynov (CO2, CH4 , N2O a i.),
- zabraňovať zbytočným únikom skleníkových plynov z rezervoárov a kontajnerov ,
- redukovať spotrebu skleníkových plynov,
- pripravovať sa na adaptáciu proti dôsledkom očakávanej zmeny klímy,
- v strategických zámeroch prihliadať na možné zmeny klímy v budúcnosti,
- podporovať výskum zameraný na zmiernenie rizika očakávanej zmeny klímy,
- podporovať informovanosť o príčinách a možných dôsledkoch očakávanej, (pravdepodobnej) zmeny klímy v najbližších desaťročiach,
- informovať príslušné medzinárodné inštitúcie o realizácii opatrení,

Tento dohovor kládol na zúčastnené strany iba neurčité záväzky týkajúce sa obmedzenia ich emisií skleníkových plynov. V praxi to znamenalo, že každá zúčastnená strana mohla prijať akýkoľvek národný program a limity skleníkových plynov, ktoré ona považovala za prijateľné. Problém globálneho otepľovania je problémom budúcnosti.