Rozvinuté krajiny sa zaviazali, že budú pravidelne predkladať národné správy s podrobnou inventarizáciou ich skleníkových plynov, prognózy týchto emisií v roku 2000 a špecifický odhad účinku nimi deklarovaných politík a opatrení na množstvo emisií. Prvá konferencia zmluvných strán sa konala v roku 1995 v Berlíne, ktorá uznala záväzky dohovoru za nepostačujúce pre dosiahnutie stanovených cieľov, a rozhodla o mandáte na prípravu sprísneného protokolu týkajúceho sa redukcie skleníkových plynov po roku 2000. V roku 1997 sa prijal tzv. Kjótsky protokol, ktorý sprísnil záväzky na redukciu skleníkových plynov. Dôležitým bodom diskusie bola otázka diferenciácie, či všetky krajiny majú mať rovnaký záväzok - rovnaké percento zníženia emisií alebo rôzne, či rozlišovať podľa situácie v konkrétnej krajine, a ďalším takmer neriešiteľným problémom bola objektívna metodika, podľa ktorej by sa dospelo k výslednej hodnote zníženia emisií pre tú-ktorú krajinu. Situácia v krajinách sa líši napríklad v klimatických podmienkach (Nórsko - Taliansko), v surovinovej základni pre produkciu elektriny (Austrália - uhlie, Rakúsko - voda), v už vykonaných opatreniach na efektívne využívanie energie (Japonsko - Rusko). Európska únia bola proti diferencovaniu, naopak, Austrália, Kanada, Nórsko a ďalší, diferenciáciu podporovali. V roku 1998 sa prijal tzv. "Akčný plán z Buenos Aires" - súpis úloh na zabezpečenie plnej funkčnosti Kjótskeho protokolu. Akčný plán smeruje k tomu, aby všetky potrebné pravidlá a mechanizmy boli dopracované do 6. konferencie strán, ktorá sa uskutočnila 12.-24.11.2000 v Hágu v Holandsku. Ani na tejto konferencii sa však v dôsledku zložitosti jednotlivých bodov a protichodných záujmov jednotlivých strán dohovoru nepodarilo dosiahnuť konsenzus v najdôležitejších bodoch (podiel domácich aktivít vzhľadom na využitie flexibilných mechanizmov; podiel aktivít, zameraných na podporu záchytov; využívanie redukcie skleníkových plynov, dosiahnutých zmenou využívania pôdy a lesného hospodárstva; spôsob financovania opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy v najviac ohrozených krajinách...).