Cieľmi Dohovoru o biologickej biodiverzite je ochrana biologickej diverzity, trvalo udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivý, rovnoprávny podiel na prínosoch využívania genetických zdrojov vrátane primeraného prístupu ku genetickým zdrojom, vhodný prevod dôležitých technológií a zohľadňovanie všetkých práv na tieto zdroje a technológie s primeraným financovaním.
„Biologická diverzita" znamená rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou; biologická diverzita zahŕňa rôznorodosť v rámci druhov, medzi druhmi a rozmanitosť ekosystémov;
Každá zo zmluvných strán bude v súlade so svojimi špecifickými podmienkami a možnosťami
- rozvíjať národné stratégie, plány alebo programy na ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity alebo na tento účel upravovať súčasné stratégie, plány alebo programy, ktoré medziiným musia odrážať opatrenia ustanovené v tomto dohovore týkajúce sa dotknutej zmluvnej strany;
- a integrovať, ak je to možné a vhodné, ochranu a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity do príslušných rezortných alebo medzirezortných plánov, programov a stratégií.
Dohovor o biologickej diverzite je značne problematický. Pre industrializované krajiny bolo hlavným cieľom Dohovoru zachovanie prirodzených biotopov ktoré sa nachádzajú v rozvojových krajinách. V agende rozvojových krajín sa nachádzalo zabezpečenie medzinárodného finančného a technologického transferu na pomoc pri ochrane a získanie prístupu k podielu na ekonomických prínosoch z biodiverzity. USA chceli zachovať otvorený prístup k prírodným genetickým zdrojom a tým chrániť medzinárodné vlastnícke práva svojich chemických a biotechnologických spoločností. Dohovor o boji s dezertifikáciou bol podpísaný v roku 1994. Cieľom dohovoru je zavádzať koordinované opatrenie pre riešenie problémov degradácie pôdy v aridných, semiaridných a suchých subhumídnych oblastiach, ktorá je dôsledkom pôsobenia rôznych faktorov vrátane kolísania klímy a ľudskej činnosti.
Dezertifikácia je posledným štádiom pôdnej degradácie a prejavuje sa stratou kvality pôdy, veternou eróziou, tvorením trhlín a stratou vegetačnej pokrývky. Na rozdiel od globálneho otepľovania, ktorý je problémom budúcnosti, dezertifikácia je problémom súčasnosti. Vlády postihnutých krajín sú povinné vyvinúť národné akčné plány pre boj s dezertifikáciou, a krajiny poskytujúce pomoc sú zaviazané poskytovať pružnú, dlhotrvajúcu a vzájomne koordinovanú podporu. V polovici 90-tych rokov bol vývoj dohovoru spochybnený. Krajiny Severu navrhovali problém riešiť prostredníctvom lokálnych projektov trvalej udržateľnosti v rámci Agendy 21, alebo už zavedených programov pomoci. Dohovor by však mohol poskytnúť inštitucionálny rámec, pomocou ktorého sa bude udržovať a zvyšovať záujem o daný problém a môže stimulovať rozvoj a implementáciu regionálnych a lokálnych akčných programov. Proces vývoja režimov môžeme rozdeliť na tri fázy :
- vytvorenie agendy,
- rokovanie a prijímanie rozhodnutí
- implementácia. Vytváranie agendy zahŕňa procesy, ktorými sa problém dostáva do povedomia, potom na politickú scénu, ako sa vytvára rámec prístupu k problému a rámec diskusií, ako stúpa po rebríčku dôležitosti na medzinárodnej politickej agende, až po započatie rokovaní a rozhodovacie procesy. Fáza rokovania a prijímania záväzkov – na tomto stupni sa rozhoduje o záväzkoch, stratégii a opatreniach. Fáza implementácie zahŕňa zapracovanie medzinárodných záväzkov do domácej legislatívy.