V tom čase niektoré poľnohospodárske oblasti dosahovali veľkú nadprodukciu, ktorá umožnila vznik podnikateľských aktivít v nepoľnohospodárskom sektore.

Ekologické dôsledky

Premena prírodných systémov je zámerná a u poľnohospodárov dosahuje väčšie hodnoty (v ekologickom i priestorovom zmysle), než u lovcov. Jednou z najväčších zmien spôsobených ľuďmi bolo trvalé klčovanie lesov (Európa v stredoveku, Sev.Amerika po príchode kolonizátorov) na dosiahnutie vyšších výnosov. Lesy zároveň poskytovali drevo, ktoré slúžilo ako palivo a stavebný materiál.
Klčovanie lesa má vážne ekologické dôsledky – pôda ľahšie eroduje a voda rýchlejšie odteká, takže pod odlesnenou oblasťou sa často vyskytujú záplavy, zanášanie korýt tokov a jazier alebo ich nadmerná eutrofizácia.
V niektorých krajinách vznikajú zavlažovacie systémy, ktoré predpokladajú zložité formy spoločenskej organizácie (Mezopotámia, Egypt, Čína). Pri narušení týchto komplikovaných systémov dochádza k zasoleniu pôdy na rozsiahlych plochách so špecifickou vegetáciou alebo to vedie až k dezertifikácii územia.
V oblasti Stredomoria je zavlažovanie obmedzené. Kultivácia svahov vyžaduje iný postup-terasovanie.
Aj pri častom úhorovaní dochádza k postupnej zmene druhovej skladby vegetácie. Nomádsky spôsob pasenia tiež mení druhovú skladbu vegetácie. Zvieratá spásajú iba určité druhy rastlín, ktoré sa pri nadmernom zaťažení pasením neregenerujú a prenechávajú miesto tŕňovytým alebo toxickým rastlinám alebo postupnej premene na púšť.

Industrializácia

Podstatou zmien, ktoré sa naplno prejavili v 19.storočí je prístup k zásobám koncentrovanej energie v zemskej kôre. Uhlie, ropa a zemný plyn sa od zdrojov energie lovcov-zberačov a roľníkov odlišujú dvoma základnými charakteristikami-sú oveľa koncentrovanejšie a sú neobnoviteľné. Fosílne palivá nepriamo podporili rast ľudskej populácie z približne 600 miliónov v roku 1700 na viac ako než 5 miliárd v súčasnosti, čo vyvoláva tlak na využívanie zdrojov.
Využívanie fosílnych zdrojov energie umožnilo ľudstvu premeniť prírodný svet spôsobmi, ktoré predtým neboli možné. Dôsledkom bolo zvýšenie výkonu systémov, ktoré predtým poháňala len slnečná energia. Vďaka tomu sa mohla podstatne zvýšiť poľnohospodárska produkcia na hektár a na osobu.
Odpady súčasnej spoločnosti majú často plynnú alebo aerosolovú formu a môžu ovplyvniť celú atmosféru alebo majú dlhý čas rozpadu (rôzne chemické látky, rádioktívny odpad) a pôsobia niekoľko generácií.


Ekologické dôsledky

Jednou z hlavných požiadaviek priemyselných oblastí bola požiadavka na potraviny. Preto sa mnohé trávnaté plochy v miernom pásme rozorali na pestovanie obilnín (prérie v Sev.Amerike), alebo na nich vznikli ranče na produkciu mäsa (Austrália, Argentína).