V poľnohospodársko – lesnej kultúrnej krajine je potrebné podporovať rozvoj alternatívneho poľnohospodárstva a snažiť sa zachovať alebo obnoviť geofond miestnych kultúrnych rastlín a hospodárskych zvierat. Predovšetkým nastane zvýšenie podielu trvalých trávnych porastov. Na podhorských a horských územiach je potrebné zachovať primerané poľnohospodárske využitie nielen zo sociálneho , ale aj z ekologického hľadiska. Tradičné , trvalo udržateľné využitie pôdy zvyšuje diversitu krajiny a v minulosti podmienilo vznik niektorých unikátnych biotopov – napríklad kvetnatých karpatských lúk. V poľnohospodárstve tu pôjde najmä o decentralizáciu družstiev a nepoužívanie umelých hnojív a pesticídov. 7. Porovnanie vývojových trendov poľnohospodárstva v Česku a na Slovensku a v západnej Európe. Poľnohospodárstvo v bývalom Československu a v západnej Európe vykazovalo rad zhodných základných čŕt. Išlo predovšetkým o maximalizáciu poľnohospodárskej výroby, motivovanú snahou o sebestačnosť v produkcii potravín. Na rozdiel od západnej Európy , kde tieto zmeny nastali v dôsledku pôsobenia síl trhu, v socialistickom poľnohospodárstve sa všetko plánovalo a riadilo direktívne z centra. P o h r a n i č i e



Poľnohospodárske využívanie pozemkov v pohraničí bolo obmedzené alebo úplne zastavené. Dochádzalo k zalesňovaniu týchto pozemkov. Niektoré z nich boli ponechané ladom a sukcesiou sa menili na les. Rozsiahlé územia pozdĺž hraníc s „nepriateľskými“ štátmi Rakúskom a NSR boli fyzicky uzavreté plotmi z dôvodu „ochrany hraníc“ a na účely vojenských cvičení. Príroda sa tak počas 40 rokov vyvíjala takmer bez ľudských zásahov. V o j e n s k é v ý c v i k o v é p r i e s t o r y



Vojenské priestory predstavovali neobhospodarované a neobývané ostrovy uprostred veľmi husto a intenzívne obhospodarovanej krajiny. Vyskytoval sa tam dvojnásobný počet rastlinných druhov než v bežne obhospodarovanej krajine a žil tam rad veľmi vzácnych živočíšnych druhov (užovka stromová, tetrovec obyčajný,...). Vedľa takmer nedotknutých ťažko prístupných lokalít so zachovanými ekosystémami tu však existujú aj plochy , ťažko poškodené činnosťou vojakov. Okrem aplikácie totálnych herbicídov dochádzalo k plánovitej likvidácii drevín. Náletový porast sa strhával buldozérom až na materskú horninu čím sa likvidovali cenné tráve porasty. Po Sovietskej armáde zostali rozsiahle škody , z ktorých bezprostredne najnebezpečnejšie je znečistenie podzemných vôd rozličnými ropnými produktmi, čistiacimi potrebami a PCB.